AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Všetky chute Mexika

Volám sa Daniela a začiatok tohto roka som strávila na stáži v Mexiku. Rozhodnutie ísť na stáž bolo to najlepšie v mojom živote. Spoznala som úžasných ľudí, ktorí sa stali mojimi kamarátmi, navštívila som miesta a zažila veci, čo som si myslela, že v živote nevyskúšam. Prečo Mexiko? V podstate som chcela ísť do krajiny, kde sa hovorí španielsky. Španielčinu sa učím sama už niekoľko rokov a chcela som si ju konečne aj kdesi vyskúšať. Letela som z Prahy, cez Amsterdam priamo do Mexico City. Netreba mať víza ani žiadne povinné očkovanie, preto to bolo celé celkom jednoduché. Či som sa nebála Mexika? Blízki ľudia mali o mňa strach, ale Mexiko ma prekvapilo! Vôbec nie je také ako o ňom všetci doma hovorili. Hlavné mesto je bezpečné a všade je kopa policajtov, ktorí strážia strategické miesta. Často som cestovala celkom sama aj mimo hlavného mesta a nikde som ani nepostrehla, že by ktosi robil paniku alebo šarvátku. Tí ľudia sú neuveriteľne milí a priateľskí. A aj keď Vám nevedia poradiť, tak sa aspoň opýtajú kto ste, odkiaľ ste a prečo ste prišli a sú radi, že sa Vám tam páči. Keď som sa chcela niekam dostať a nevedela som ako presne, tak niektorí boli dokonca takí milí, že ma odprevadili, vyjednali za mňa s taxikárom cenu a podobne. Raz som zabudla názov dediny, do ktorej som chcela ísť, tak mi ju pomáhali uhádnuť dvaja chlapci (lístok z autobusu som nemohla nájsť). Alebo som sa raz stratila a jedno dievča mi ponúklo svoj mobil, nech zavolám ľuďom, u ktorých bývam alebo že ona zavolá svojej mame a odvezie ma domov…Samozrejme hlavné mesto je neuveriteľne veľké a nikdy neviete, čo sa deje za ďalším rohom.

Mexická kuchyňa je vynikajúca. Veľmi mi tam chutilo skoro všetko…vravím skoro, pretože jediná vec, čo ma zaskočila, boli ich pikantné sladkosti. Predstavte si školsky bufet, ktorý je naplnený len samými nezmyslami – pikantné čipsy, pikantne lízanky, neidentifikovateľné produkty… Predstavte si balík pikantných čipsov, do ktorého Vám nalejú salsu…Toto je väčšina deti a veľmi im to chutí. Nanešťastie mi tam každý chcel čosi kúpiť, tak som sa musela tváriť, že je to chutné. Nechcela som byť k nim kritická, snažila som sa ich chápať. A vôbec, keď ste tak ďaleko a sám, jediné čo môžete spraviť je úplne sa ponoriť do ich spôsobu života. Jesť to, čo jedia oni, piť to čo pijú oni, robiť veci tak ako to robia oni. Vtedy sú tie zážitky oveľa intenzívnejšie. Všetko je o tom ako sa dokážete otvoriť inej kultúre a ako ju dokážete pochopiť (pozn. keď Vám v Mexiku ktosi povie „pica poco“ neverte im /slov. preklad „páli to len trošku“/). 😀

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Ako sme tam bývali? Bývala som v nádhernom dome. V bezpečnej zóne stráženej policajtmi, no a takýchto zón bolo v meste veľmi veľa. Naša bola stráženejšia oveľa viac, lebo v nej býval niekto ako „starosta“ oblasti. Dostala som krásnu izbu s vlastnou kúpeľňou. No proste lepšie ako vo vlastnom dome. Všetci doma hovorili anglicky, takže jazyková bariéra nebola žiadna. Vyhoveli mi po každej stránke. Boli ku mne neuveriteľne milí, priateľskí a pohostinní. Moja „mama“ mi po týždni povedala, že ma už berie ako svoju adoptovanú dcéru! Starala sa o mňa aj keď som ochorela. Behala, lietala, zháňala lieky a modlila sa, aby mi bolo lepšie. Toto boli chvíle, keď sa Vám zastaví čas, keď vidíte ako Mexičanom záleží na druhých hoc aj cudzincoch.

Naučila som sa, že niekedy musíte improvizovať, veľa krát musíte spojiť sily, hľadať kompromisy, a aj keď niečo nejde podľa plánu, zistíte prečo to tak nejde a aj takáto skúsenosť Vám niečo nakoniec dá. A keď to náhodou vyriešite, tak je to úplne to najlepšie. Aj keď sa v Mexiku stretlo veľa ľudí s inými zvykmi, s inými kultúrami, naučili sme sa jeden druhého počúvať, naučili sme sa čo je to tímová práca, naučili sme sa prijímať kompromisy, nehľadieť len na seba, myslieť hlavne na tie deti a na to čo chceme za sebou zanechať. Viac dávať ako prijímať….no to sa nám asi nepodarilo, pretože stále mám pocit, že obohatení sme ostali viac my – stážisti…celé Mexiko sa mi dostalo pod kožu!
Pracovali sme v súkromných školách. Niektoré boli chudobnejšie, niektoré boli vybavením na tom lepšie. Tie najdrahšie školy berú na jedno dieťa na mesiac 500 dolárov. Moja skupinka stážistov (Slovensko, Maďarsko, Peru a Brazília) sme boli v súkromných školách. Potom AIESEC mal ešte jeden projekt pre sirotince, ale tam sme sa my nedostali. Ten si viedla druhá skupina a tam boli baby z Číny, Ekvádora, Uruguaya a Columbie, ale často sme ich stretávali.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Náš projekt mal štyri časti. Prvá časť bola predstaviť svoju krajinu, druhá časť mala názov Think green (ja som mala pripravené veci o ecoturizme, nejaké aktivity…každý mal nejaké tie svoje nápady, dostal triedu a viedol si hodinu niekedy sám, niekedy mu mohol ktosi pomôcť), tretia časť mala názov Business thinking (tu som mala tému apocaliptistický marketing a aktivity napr. ako nakresli čoho sa bojíš, vymeň si papier s kamarátom a ten ti má nakresliť nejaký produkt, ktorý si musíš kúpiť, aby si sa prestal báť…občas to bolo komplikované, hlavne keď tam niekto kreslil smrť a podobne veci, ale vždy sa dalo nejako pomôcť niečo vytvoriť) a posledná časť mala názov inovatívne myslenie (tam sme sa tiež zväčša len hrali, dali sme im modelové situácie, a spoločne museli nájsť nejaké riešenie, ako tú vec vyriešiť iným spôsobom)…Projekt bol veľmi zaujímavý, lebo sme si mohli na deti vymyslieť čo sme len chceli, samozrejme museli sme to odkonzultovať so „šéfmi“, ale tak tam nebol nijaký problém. A nakoniec to bola celkom dobrá sranda. A všetci nás mali radi, lebo sme boli iní a vraj kreatívnejší ako ich učitelia. Deti boli hrozné milé a hravé. Kde som všade v Mexiku bola? V podstate hlavné mesto-downtown, Chapultepec – jediný hrad v Mexiku, Antropologické múzeum s Aztéckym slnečným kameňom, mylne označený za kalendár?! Nájdete tu celu mexickú históriu! Ďalej štvrť Coyoacan – štvrť umelcov, kde žila aj slávna Frida Khalo, Garibaldiho námestie (Tequilla and Mezcal museum a Mariachi), Sonora market (Čarodejnícky trh), Xochimilco (mexické Benátky), Baziliku Panny Márie Guadalupskej (toto miesto navštívi každý rok milióny veriacich.) a keď budete mať šťastie uvidíte aj aztécku show…Acapulco a Teotihuacan pozná asi každý…tam proste musíte ísť, to je akoby čosi to najhlavnejšie čo musíte vidieť. Ja som potom ešte vyhľadávala miesta, ktoré nie sú až tak preplnené turistami. Navštívila som typické mexické dediny, kde na Vás doľahne tá celá ich atmosféra, akoby vystrihnutá z nejakej telenovely. Najviac ma prekvapila Huasca de Ocampo. Krásne miesto s vodopádmi, ktoré formovala láva, mesto Pachuca (banská tradícia…Vraj sa tam hral prvý futbal v Mexiku. Podstate ho sem priniesli Angličania, čo tu prišli pracovať do baní) alebo Puebla – dedina Cholula, kde sa nachádza najväčšia pyramída na svete (alebo aspoň to čo z nej ostalo…no krásny chrám na jej vrchu Vás dostane. Nenechajte si ujsť Valle de Bravo, miesto s krásnymi vodopádmi, jazerom a možnosťou vyskúšať paragliding. Ten som zatiaľ nevyskúšala, pretože som si zaumienila, že sa tam ešte vrátim!

Tak asi toľko zhruba. Dúfam, že som Vás trochu inšpirovala…A kto by teda chcel vyskúšať stáž v Mexiku – odporúčam AIESEC ESTADO DE MEXICO!!!

– Daniela, Mexiko, Global Volunteer