AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ukrajina

Ukrajina – odlišná kultúra „za rohom“

Ahojte, volám sa Mišo a v lete som sa zúčastnil šesťtýždennej stáže v rámci programu Summer language school, ktorý prebiehal v meste Černovice na juhozápade Ukrajiny. Mojou úlohou bolo čo najlepšie poskytnúť študentom základy anglického jazyka, o čo som sa snažil najlepšie ako som vedel. Prvé dni to bolo náročné, pretože ešte nikdy v živote som nebol na druhej strane triedy, a síce v pozícii učiteľa. Bolo to však veľké plus, pretože som sa mohol vcítiť do kože človeka, na ktorom po zavretí dverí miestnosti spočinie veľa párov očí a zrazu sa musí plne sústrediť. Časom sa ale atmosféra uvoľnila a už to išlo ľahšie, medzi študentmi som si našiel nových priateľov, tak ako aj na pobočke AIESEC v Černoviciach.

Spoznal som veľa nových ľudí, nádherné mesto ma očarilo jeho krásou a kultúrou, na každom kroku boli priateľskí, príjemní ľudia a pre mňa jedno z najväčších pozitív ako som už vyššie spomenul – dalo mi to veľa skúseností do života čo sa týka ako jazykov, komunikácie s novými ľuďmi, spoznávanie novej kultúry, ktorá verte mi, bola mierne odlišná od tej slovenskej, hoci je Ukrajina len tu „za rohom“.

Spolu so mnou tam boli ďalší traja stážisti, a to Sebastian z Kolumbie, Sheng  (bola rada, keď sme ju volali Lotus) z Číny a Yair z Mexika (pričom na prvý pohľad by človek povedal, že je Yair z Indie alebo Pakistanu, hold, aj preto je cestovanie jedna z najzaujímavejších vecí v živote, a to, že stretávate rôznych ľudí z rôznych krajov). Som rád, že som ich všetkých spoznal a zároveň sme si sľúbili, že sa ešte niekedy stretneme, a to i s ľuďmi z tamojšieho AIESEC, ale sami sme všetci vedeli, že je to viac-menej nereálne.

Zážitkov mám odtiaľ veľa. Jedným z nich bolo aj cestovať každé ráno v 30-stupňových horúčavách v Maršrutke, čo je krátky spravidla žltý autobus, ktorý bol preplnený ľuďmi. Dobrodružstvo spočívalo najmä v tom, že šoféri jazdili ako vo filme Rýchlo a zbesilo. Šofér mal v hlave nastavený multitasking, tzn. vedel sa naraz sústrediť na jazdu pred sebou, vydávať mince cestujúcim, hovoriť do telefónu aj s cestujúcim vedľa neho a zároveň trúbiť na ostatné vozidlá v premávke. Hotové dobrodružstvo.

Po stáži som na rozdiel od mojich kolegov (stážistov) už veľa po Ukrajine necestoval, išiel som len do Ľvova a odtiaľ naspäť domov cez Poľsko. Ľvov je nádherné mesto vysoko ovplyvnené jeho históriou, v ktorom sme strávili tri dni, po ktorých som sa po niečo viac ako šiestich týždňoch s novými priateľmi, s ktorými som bok po boku strávil pekné a zaujímavé chvíle, rozlúčil a vrátil sa domov.

Vrelo odporúčam hocikomu vydať sa na takúto stáž, kto chce vidieť svet vlastnými očami a inšpirovať sa všetkým tým, čo je tam vonku. Určite to stojí za to.

– Michal, Ukrajina, Global Volunteer