AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Russian „out of comfort zone“

Zažila som neskutočné leto na stáži v Rusku a mesto Saratov, tak ako ľudia v ňom mi neskutočne prirástli k srdiečku.Vycestovali sme dve baby zo Slovenska na rovnakú stáž, čo sa nestáva tak často, ale ja som bola veľmi vďačná, že 3000 km od domova mám aspoň niekoho, kto je tam so mnou. 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

V prvom rade sme zrušili stereotypy panujúce o tejto krajine:

  • Nie každý Rus je obrovský svalnáč
  • Nie, Rusi sa neprechádzajú po ulici so zbraňami
  • Nie, nie sú na každom rohu opití Rusi. Dokonca, my sme mali možnosť vypiť si s nimi len asi tri krát
  • Dá sa im dôverovať a sú milí, starostliví
  • Rusko nie je len o matrioškách a vodke

Pricestovali sme do neskutočne krásneho mesta Saratov, ktoré sa nachádza európskej časti Ruska. Je to obrovské mesto (však ako všetko v Rusku) a známe je vďaka mostu, ktorý bol svojho času najdlhším na svete. Má približne 4 km a spája mestá Saratov a Engels. Kultúrny šok sa dostavil už po príchode, keď sme zbadali dopravu. Nechápavo a zvedavo sme sa pozerali na všetky strany z „mini busu“- cesty boli prepchaté autami a tie sa správali, ako keby mal každý vodič svoje vlastné pravidlá. Trúbili na seba navzájom a šli jedno cez druhé bez akéhokoľvek systému.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Spomínaný „mini bus“ sa volá v Rusku mašrutka a je to veľmi obľúbený dopravný prostriedok. V menších dedinkách stačí, že ľudia prídu na najbližšiu hlavnejšiu cestu alebo ulicu a zakývajú na šoféra. Po nastúpení a usadení podajú peniaze po ostatných cestujúcich a výdavok sa im vráti rovnako. Hovorí sa: „Adeen billet pazalustah“. Mne osobne to spôsobovalo veľkú radosť, že som vedela pýtať lístok, tak som neskôr pýtala pre celú cestujúcu skupinu len ja. 🙂

Dostala som sa do veľmi milej „host family“, kde bola dcéra približne v mojom veku (dokonca s podobnou angličtinou). Prepustila mi celú svoju izbu a zatiaľ spávala na gauči. Dorozumievali sme sa rukami- nohami a po určitom čase sa už stačilo len jedna na druhú pozrieť a vedeli sme… bola veľmi starostlivá, keďže v Rusku nikdy nemáte dostatok informácii, veľa krát ma sprevádzala a vyzdvihla, aby som bezpečne prišla domov.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Naša prvá „zoznamovacia“ cesta viedla do Victory parku, ktorý je obrovskou expozíciou vojnových zbraní, prostriedkov, tankov, lietadiel, áut, ale taktiež poľnohospodárskych strojov, tradičných domov ukazujúcich rôzne architektonické štýly a maľby. Ďalej sú tu pamätníky, monumenty, zákopy, v ktorých žili ľudia počas vojny a kusy odlomených lietadiel, na mieste, kde v skutočnosti dopadli. Najsilnejším momentom však bola prehliadka vlaku, v ktorom je všetko ponechané tak, ako za II. Svetovej vojny keď lekári poskytovali zdravotnú pomoc chorým a zraneným. Na samom vrchu sa nachádza 40 metrový pamätník nazvaný „Žeriavy“, ktorý je venovaný obetiam II. Svetovej vojny. Človeku sa z tohto miesta naskytne neuveriteľný pohľad na celé mesto. Nezabudnuteľné.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

V Saratove sme sa stretli s ostatnými stážistami z krajín India, Brazília, Rakúsko, Poľsko, Čína, dokonca Česká republika. Spolu sme chodili po pamiatkach, kostoloch, hrať spoločenské hry a stolný futbal do podnikov. Mali sme možnosť navštíviť Ruský tradičný cirkus, ktorý bol famózny (nevystupovali zvieratá! Len ľudia- akrobati). Ak pôjdete raz do Ruska, nenechajte si to určite ujsť! Taktiež sme si vyskúšali stanovanie, člnkovanie, kúpanie sa vo Volge. Každý deň bol na pláne pestrý program a počasie nám prialo, prišli sme v čase najväčších horúčav.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Po dvoch týždňoch strávených v Saratove a po absolvovaní kontrolných zdravotných vyšetrení sme cestovali do detského letného táboru Samgradu. Uvítalo nás vyše 200 detí a bolo to veľmi milé. Najlepšie však na tábore bolo to, že sa nachádzal uprostred prírody (nablízku bol akurát malý obchodík a pár domčekov), bez mobilného a internetového signálu. Deti mali veľa záujmov, krúžkov, ktorých sme sa zúčastňovali s rovnako detskou radosťou aj my. Vyrobili sme si masky, vyšívali, maľovali, strihali a lepili, tancovali ruský tradičný tanec, hrali rôzne športy. A každý večer bolo predstavenie prichystané deťmi a ich „važatmi“, vyhlásenie víťazov dňa a diskotéka. Bolo to skvelé načerpanie energie, oddýchnutie od všetkých bežných starostí v uponáhľanom svete, akési zastavenie sa a vychutnanie leta a života.

Po skončení tábora sme sa vrátili na zostávajúce dni do Saratova, kde sme bývali u druhej „host family“ a už sme boli dostatočne „okukané“, aby sme boli samostatnejšie a dokázali sme cestovať samé. Stretávali sme sa z väčšími deckami z tábora a s ich učiteľmi krúžkov v meste a tí nás zaviedli na miesta, kde sme ešte pred tým neboli. Navštívili sme múzeá, kostoly, môj najobľúbenejší park pri Volge. Oslávila som svoje narodeniny v troch časových pásmach- mala som telefonát z Indie, že podľa ich času už oslavujem, gratulovali mi v Rusku a taktiež o pár hodín na to zo Slovenska. 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Po šiestich týždňoch sa naša stáž chýlila ku koncu a chystali sme Global Village, čo bola veľmi príjemná skúsenosť. Konalo sa to v parku, každá krajina sme mali vlastný stolík s pripravenými tradičnými suvenírmi, prezentáciou, koláčikmi, a rozprávali sme sa s každým, kto sa pri nás zastavil. Na konci dňa sme sa už museli so všetkými rozlúčiť, lebo sme odchádzali do Moskvy.

V Moskve sme strávili dva dni plné chodenia, objavovania, fotenia a zaprisahania, že sa tam ešte vrátime. Neskutočné mesto, ktoré ohromí svojou krásou, veľkoleposťou a Ruskou eleganciou. Najkrajšia metropola, na ktorú sú Rusi právom hrdí.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Keď som odchádzala na kultúrnu stáž nemala som ani tušenia ako veľmi ma to zmení. Byť odkázaný úplne sám na seba, bez toho, aby vám do pár minút prišla hodiť „záchranné koleso“ vaša rodina alebo blízky. Vždy som si myslela, že cestovanie je len výsadou bohatých, čo si to môžu dovoliť, ale opak je pravdou. Cestovať môže každý kto chce a nebojí sa prekročiť vlastné hranice, ako sme to my nazvali prekročiť „zónu komfortu“. Pre mňa osobne to teda bolo o prekročení hraníc, prekonaní seba samej. Povedala som si, že už keď som sa nestratila v obrovskom Rusku, už sa asi nikde 🙂 . Rusko mi dalo veľa skúseností do života, vedomosť, že žiť sa dá aj inak ako ponáhľať sa za povinnosťami a prácou. Naučilo ma skromnosti a užívania si života. Taktiež mi dalo veľa skvelých ľudí, či už Rusov alebo ľudí z iných kultúr, priateľstvá, ktoré cez skype fungujú dodnes a dúfam, že ešte dlho budú. A raz ich rada uvítam doma na Slovensku alebo sa vrátim do Saratova, pozrieť sa z mosta na Volgu!

– Andrea, Rusko, Global Volunteer