AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Môj indonézsky príbeh

Keď som sa tesne pred štátnicami rozhodla, že predsa len pôjdem na stáž, ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude Indonézia. Vždy som snívala o exotických krajinách, ale Indonézia medzi ne nepatrila. Dokonca ani toľko ospevované Bali nebolo pre mňa lákadlom. Ale keďže moje vysnívané Thajsko a ani Filipíny neponúkli nič, čo by ma zaujalo, voľba padla na Indonéziu a jej druhé najväčšie mesto Surabaya. Veľa ľudí ma odhováralo, strašilo, že ako sama mladučká Európanka tam určite nemám ísť. A práve preto som išla! Mám rada výzvy a ani chvíľu som neváhala.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Nekonečný let s 10 hodinovou zastávkou v Taipei bol vyčerpávajúci, ale akonáhle som vystúpila na letisku, bolo mi všetko jedno. Privítalo ma asi 5 ľudí s ktorými som sa až do 3 rána hrala Uno, čakala, kedy sa budú môcť najesť, keďže bol práve Ramadán a začala som spoznávať svet, ktorý je už na prvý pohľad odlišný od toho nášho. Ale v tom momente som si už bola istá, že dva mesiace v tejto krajine budú neskutočné. A boli. O kultúrnych šokoch, ktoré pravdepodobne zažijem mi začali rozprávať hneď potom, ako som sa posťažovala, že ešte aj o polnoci je vonku teplejšie ako u nás cez deň. Nasadla som do auta s volantom na opačnej strane a spŕška kultúrnych šokov mohla pokračovať. Keď hovorím o sprche, tá je v tejto krajine vymoženosťou bohatých, rovnako ako teplá voda, záchod a toaletný papier. A to som ešte ani nezačala deň.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Mala som šťastie, že môj pracovný deň sa začínal až o 3 poobede. Pevne som dúfala, že budem mať čas popozerať si mesto, precestovať množstvo okolitých dediniek a spoznať čo najviac z indonézskej kultúry. Dôležitú súčasť kultúry som spoznala hneď, keď som zistila, že MHD tam asi nenájdem. Viezla som sa niečím, čo považujú za miestnu dopravu, až raz. Odvtedy som išla radšej pešo alebo na bicykli. A bola som za čudnú, lebo oni pešo nechodia. Vôbec. Takže som sa celý čas vozila na motorke s niektorým z AIESECárov. A bolo to stokrát lepšie, ako som si predstavovala. Necestovala som sama, všetko mi poukazovali, trávili so mnou more času a stali sa z nás skvelí priatelia. V Indonézii je to o poznanie jednoduchšie ako na Slovensku. Občas som mala veľkú chuť premiestniť tých ľudí do Európy, nech zmenia zmýšľanie a prístup ľudí v našom okolí. Ťažko sa to opisuje.

Ten pocit treba zažiť. Je to jedna z vecí, na ktoré nezabudnem do konca svojho života. Láskavosť a dobrota ľudí, ochota pomôcť a darovať všetko. A keď hovorím všetko tak naozaj všetko. Hlavne čo sa týka času, ktorého AIESECári majú primálo. Takmer každý týždeň si však našli čas a vzali nie len mňa, ale aj ostatných stážistov na výlety. A tak som mohla spoznávať kultúru celej krajiny, ktorá je odlišná na každom kroku. A tak som navštívila aj toľko ospevované Bali, orangutanov na Borneu, vodopády, sopky, pláže….a keby som mala viac času, vedela by som, ako ho využiť. Indonézia je krajina, ktorú človek neprecestuje ani za rok. Takže mojich 8 víkendov, kedy som nebola v práci určite nestačilo.

Čo sa týka mojej práce, robila som v jednej súkromnej jazykovej škole, kde som prezentovala o našej kultúre a krajine. Učila som malé skupinky detí od 5 do 15 rokov, od úplných začiatočníkov až po deti, ktoré sa so mnou dokázali úplne prirodzene rozprávať. To je mimochodom v Indonézii veľmi nezvyčajné. Deti boli skvelé a vďačné. Niektoré veľmi hanblivé, iné prišli za mnou domov, lebo sa chceli rozprávať po anglicky. S niektorými si ešte doteraz píšem. A keď som odchádzala, nebolo mi veru všetko jedno. Lúčilo sa ťažko, so slzami v očiach a doposiaľ nepoznaným pocitom na duši.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Za tých pár týždňov som si zvykla na veľa vecí, ktoré sa mi predtým zdali čudné. Jedla som kurča rukami , nepoužila som nožík 2 mesiace, mala som ryžu minimálne trikrát za deň, naučila som sa jesť morské príšery od výmyslu sveta, zachutilo mi čili, ktoré som dovtedy nemohla ani cítiť, zaľúbila som sa do indonézskeho čaju a kávy, ktoré mi robia spoločnosť až doteraz. Zároveň som však rozvinula aj moju osobnosť. V prvom rade som sa naučila ako byť trpezlivá, keďže v Indonézií je normálne meškať minimálne hodinu (čo sa teraz začína stávať aj mne, hoci som vždy chodila načas). Naučila som sa byť vďačná za každú jednu maličkosť, za všetko, čo som dostala a začala som si vážiť to množstvo vecí, ktoré mám doma. A v neposlednom rade som konečne začala byť sama sebou. Mohla som robiť všetko, na čo som doma nenašla odvahu. Rozprávať sa s ľuďmi o všetkom bez toho, že by ma začali kritizovať za nedostatky. Začala som veriť sama sebe. A to všetko vďaka ľuďom naokolo, ktorí mi ukázali, že šťastie netreba hľadať v plnej peňaženke, ale v plnosti srdca. Pretože hoci som bývala v bohatej rodine a mala všetky vymoženosti západného sveta, lepšie mi bolo s ľuďmi, ktorí ma zobrali najesť sa do stánku pri ceste a rozprávali sa so mnou na streche obchoďáku s výhľadom na najchudobnejšie štvrte, ktoré sa striedali so supermodernými hotelmi.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Bola by som schopná písať oveľa viac a veľa vecí sa slovami opísať ani nedá. Jeden z AIESECárov sa ma však poslednú noc za streche jedného z apartmánov s výhľadom na nočnú krajinu opýtal, či má toto leto šancu zaradiť sa medzi jedno z mojich naj. Bez váhania som mu odpovedala, že sa zaradilo na vrchol môjho rebríčka v momente, keď ma privítali na letisku. A hoci bolo veľa dní, kedy mi bolo ťažko, neľutujem nič, ani jediný moment, lebo vďaka tomu som si uvedomila, o čom je vlastne celý náš život – byť otvorený každej príležitosti robiť ľudí navôkol šťastnými.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

“I felt like a princess here with everything that I needed. And anytime when something bad happened there were kind-hearted people who showed me what the word LOVE means.”

– Denisa, Indonézia, Global Volunteer