Ako to u mňa s AIESEC začalo?

Veronika Machová

Veronika Machová

Každý o AIESEC napíše niečo iné, niečo svojské, negatívne alebo pozitívne. Záleží už na tom ako to vnímame. Môj príbeh je takisto svojský ale zároveň jednoduchý. Aby ste teda vedeli volám sa Veronika Machová, každý ma volá Veve a momentálne vediem pobočku AIESEC Bratislava. O tejto organizácií som sa prvý krát dozvedela na zápise. Sedeli sme v laviciach počúvali nekonečný prehovor o BOZP a potom nasledovali nejaké dve študentky. Čo to o AIESEC predstavili, ale zhrnula som si, že to zaberie priveľa času a že škola a priateľ plus nejaká brigáda mi úplne stačia.

Semester prešiel. Vzťah skončil. Času bolo viac. Tak som vo februári 2014 otvorila registračný formulár a prihlásila sa. Nasledovalo výberové konanie, ktoré úprimne bolo dosť „sranda“.  Logicky, keďže to tu čítate tak ma vybrali. A odvtedy som len a len pokračovala ďalej. Lebo presne to je jedna z obrovských výhod v AIESEC. Ak chceš dosiahnuť viac, tak sa ti tie dvere otvoria. K tomu sa mi však v hlave objavuje otázka, ktorú počúvam dosť často. Prečo AIESEC venujem toľko času keď to mám neplatené? Hm, úprimne dôvodov je nekonečno. Hlavným je, platia ma – skúsenosťami. Ostatné dôvody sú napríklad ľudia, obrovský network, kamaráti po celom svete, zistila som čomu sa chcem v živote venovať, prezentačné zručnosti…

CEC Medzinárodna konferencia v Gyori 2015

CEC Medzinárodna konferencia v Gyori 2015

Menovala by som to do nekonečna.  Takisto veľakrát počujem o tom, že však sú aj lepšie organizácie, že to čo som sa naučila v AIESEC, to sa môžem aj vo firme a tam ma aj budú platiť. Úprimne si myslím, že to je pravda. Ak sa niekto chce stať členom AIESEC tak sám zistí, či práve táto organizácia je tá správna. Pre mňa bola a aj vždy bude.

Veronika, AIESEC Bratislava