„Životné suveníry” z Talianska

Táto stáž bola pre mňa prvou zahraničnou skúsenosťou a s ročným odstupom môžem povedať, že naštartovala môj život správnym smerom! Aj keď som cez AIESEC absolvovala len jednu stáž (a pritom AIESEC ako organizácia ponúka študentom omnoho viac), spustila u mňa domino efekt.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Taliansko, Zuzana

Keď som si vyberala stáž, mala som zatiaľ typický slovenský prístup, nejsť za hranice Európy. Napriek tomu však musím zdôrazniť: nebojte sa a skúste zariskovať výberom aj exotickejších krajín. AIESEC totiž výnimočný tým, že ponúka aj krajiny, kde sa za bežného slovenského života nemáte šancu dostať (India, Čína, Brazília, Keňa atď. …) Keďže sa jednalo o letnú stáž, moje oči sa vždy upriamovali k prímorským štátom. Áno, absolvovanie stáže ti ponúka aj možnosť stráviť 6-8 týždňov pri mori, v kolektíve študentov z celého sveta, kde si môžeš absolvovať jazykový kurz “zadarmo” a navyše spoznávať rôzne kultúry. Je to akoby sa časť sveta premiestnila na jedno miesto, a ty zrazu môžeš objavovať nielen krajinu, ktorú si si vybral, ale aj ostatné kultúry cez ľudí, ich jazyk, reakcie a skúseností.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Taliansko, Zuzana

Moju skupinu v Neapole tvorili ľudia zo Slovenska (ja), Poľska, Maďarska, Turecka, Grécka, Srbska a Egypta. Z pragmatického hľadiska to bola ďalšia výhoda, keďže pri dobrých vzťahoch získavate jednotýždňový pobyt v týchto krajinách zadarmo a stojí to len protislužbu, ponúknuť to isté na Slovensku. V mojej skupine som si obľúbila Konstantinu, ktorá bola z Grécka. Ona všade Grécko nosila so sebou a aj keď v tom čase už prežívali krízu, ona bola príkladom, že chce svoj život zmeniť a pomôcť svojej krajine. Svoju vetu skoro vždy začínala: „My v Grécku ….“ a bola naozaj veľmi prekvapená keď zistila, že Algida (značka zmrzliny) je aj na Slovensku, Poľsku a Maďarsku … Áno, človek sa učí celý život :-).

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Taliansko, Zuzana

Ako zmenila stáž môj život? V talianskom Neapole som si uvedomila, že život si treba naozaj trošku užívať a mala som naozaj veľmi dobré prostredie na učenie J Nebolo to o bujarých alkoholových zábavách. Tam som však mohla porovnať životný štýl, ktorým žijeme na Slovensku a  spôsob života ľudí v Taliansku. Čo som týmto porovnaním zistila? V Taliansku môžete vidieť, ako je pre ľudí na prvom mieste rodina, priatelia a medziľudské vzťahy. Nie je pravda, že sú taliani leniví, ako si to veľa Európanov myslí. Oni jednoducho po robote nejdú domov a nesedia pri televízore, ale sú so svojou rodinou, stretávajú sa, smejú sa, hádajú sa, ale majú sa veľmi radi. V piatok večer môžete vidieť, ako sa päťdesiatnici dokážu zabávať na otvorenej terase, tancujú pri talianskych baladách, skrátka – užívajú si život. Pritom mnoho z nich žije v porovnateľných ekonomických podmienkach ako my na Slovensku. Nie je to teda o peniazoch. Tam sa ľudia neženú za kariérou, peniazmi či majetkami, ale to neznamená že sú leniví. Jednoducho zrejme majú inak postavené priority. Samozrejme, boli veci, ktoré sa mi tam nepáčili: napr. že tam to čo sa povie dnes, nemusí platiť zajtra, iný „časopriestor“, chvíľa zakaždým znamená niečo iné, atď.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Taliansko, Zuzana

Zo svojej stáže som si ako suvenír doniesla poznanie, že žiť sa dá aj inak, ako to vidíme u nás doma. Tým je každá zahraničná skúsenosť iná. A práve takto môžeme začať my, mladí ľudia, ako budúca generácia, meniť to, čo sa nám na Slovensku nepáči. Ja som si doniesla svoje predsavzatie, že budem dbať na svojich priateľov a rodinu, na kontakt s nimi! Chcem mať taliansky vzťah a rodinu. J Háčik je však v tom, že takýto suvenír nemáš šancu doniesť si po desaťdňovej dovolenke v Taliansku. Musíš tu kultúru a krajinu okúsiť na vlastnej koži a sám. Až vtedy zistíš svoje rezervy a spustíš svoj vlastný domino efekt.

AIESEC je jedinečná príležitosť zbierať suveníry tohto druhu a prísť na to, že vo svete to funguje aj inak ako u nás doma. A čo je hlavné, veľa môžeme zmeniť svojim prístupom. Momentálne som na výskumnom pobyte vo Fínsku, kde zažívam a zbieram svoje ďalšie suveníry. J Dostať fínske vládne štipendium mi pomohla aj stáž od AIESEC, lebo mi dala motiváciu nebyť pasívny, zlepšiť si jazyk za 6 týždňov na komunikatívnu úroveň, no hlavne neuveriteľnú hnaciu silu! Preto všetci, ktorí neviete, ako stráviť leto, choďte zbierať svoje životné suveníry cez AIESEC stáž. Garantujem Vám, že nebudete ľutovať!

– Zuzana, Taliansko, Global Volunteer

Moja vlastná stáž v Litve

Ako členka AIESEC som pracovala v oblasti spojenej s odchádzajúcimi stážami a tým pádom som dobre vedela, ako prebieha proces od prihlásenia sa na stáž, až po návrat z nej. Mala som možnosť pracovať so stážistami, bola som súčasťou výberových procesov, počúvala som o ich neuveriteľných zážitkoch po návrate zo stáže. Preto som sa rozhodla, že to chcem zažiť na vlastnej koži. Svoju stáž som strávila v Litve – možno nie tradičná destinácia, no o to viac som sa nevedela dočkať, kedy túto krajinu spoznám.

Keďže som veľmi „dychtila“ po dobrodružstve, rozhodla som sa cestovať do Litvy vlakom a autobusom. Cesta mi trvala paradoxne dlhšie ako stážistke z Taiwanu. J Po príchode do mesta Šiauliai, kde sídlila miestna AIESEC pobočka, ma čakali aiesekári a ja som už vedela, že o mňa bude dobre postarané. Prijali ma medzi seba, ukázali mi mesto a v čase voľna sme chodievali von.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Zuzana

Stáž som absolvovala v summer campe spolu s ďalšími štyrmi kolegami z krajín Turecko, Azerbajdžan a Taiwan. Summer camp sa nachádzal v prírode uprostred lesa blízko malej rieky, čo bolo pre mňa ako milovníčku prírody ideálne miesto. V summer campe boli prevažne deti z rodín, no veľa ich bolo aj z detských domovov. Keď som videla kontrast medzi nimi, často som musela premýšľať nad významom šťastia. Nie každý má toľko šťastia v živote. Veci, ktoré často považujeme za samozrejmosť, predstavujú pre mnohých len nesplnenú túžbu.

Hlavnou náplňou práce bolo prezentovať svoju krajinu deťom, vymýšľať pre nich program, zabávať ich. Jednoducho, vytvoriť im zážitky, na ktoré len tak nezabudnú. Keďže Litva je prevažne rovinatá krajina (ich najvyšší vrch má len približne 294 metrov), Litovské deti boli pri každej prezentácii Slovenska najviac nadšené z našich Tatier. No najviac sa  vyžívali v tom, keď ma mohli učiť po litovsky.

Na začiatku to nebolo jednoduché, hlavne kvôli jazykovej bariére, no po krátkom čase si nás deti obľúbili. Na práci s deťmi je úžasné to, že pri nej cítite veľké zadosťučinenie. Keď vidíte radosť na ich tvárach, núti vás to venovať im všetku svoju energiu.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Zuzana

V tábore nám často varili tradičné litovské špeciality, ktoré som si veľmi obľúbila. Po skončení summer campu som mala ešte zopár dní do odchodu na Slovensko, a tak som tento čas využila na cestovanie a spoznávanie krajiny. Navštívila som zopár miest na pobreží Baltického mora, hlavné mesto Vilnius, hrad Trakai, ba dokonca sa mi podarilo navštíviť aj Rigu v susednom Lotyšsku.

Táto stáž mi dala veľmi veľa, nielen čo sa týka skúseností, ale aj osobnostne. Stala som sa odvážnejšou, vnímavejšou a predovšetkým otvorenejšou. Po prvý krát som bola sama v zahraničí na dlhší čas a mala príležitosť spoznať túto krajinu lepšie ako turista. Je to skúsenosť, ktorú by som si rada kedykoľvek zopakovala.

– Zuzana, Litva, Global Volunteer

Ukrajina a stereotypy, ktoré sa zbúrali

Volám sa Peťo a len pred pár dňami som sa vrátil z mojej stáže na Ukrajine. Môžete si pomyslieť „pane bože Ukrajina”, tá post sovietska krajina, kde sa asi nič nezmenilo od pádu socializmu, kde hlavným zdrojom obživy je vodka 😀 Asi takéto názory som počúval od známych, keď sa dozvedeli o mojich plánoch. Ja som bol osobne už znudený cestovaním po západnej a strednej Európe, no nikdy som nevycestoval na východ a tak som chcel zistiť aký je tam život a čo je pravdy na tých stereotypoch.

Môj projekt začal v januári 2014, keď sa nepokoje v Kyjeve stupňovali a v krajine prebiehala revolúcia. Už v lietadle som stretol milých mladomanželov z Kyjeva, ktorí mi počas celého letu objasňovali tamojšiu situáciu. Celé ma to natoľko zaujalo, že po pristáti som sa šiel pozrieť na Maidan aby som sa presvedčil vlastnými očami ako to tam vyzerá. Videl som tam množstvo stanov, vedľa nich naukladané drevo, ľudia v maskách alebo prilbách pobehujúci okolo, či skupinky ľudí popíjajúcich čaj a vášnivo diskutujúc o vývoji situácií. Ako by bolo povedané, títo ľudia nemali už kam ísť, boli už monitorovaný vládou a ak by sa vrátili domov tak by boli okamžite zatknutí a uväznení, preto ich jediná nádej bola vytrvať a zosadiť súčasného prezidenta. Pripomínam, že teploty sa pohybovali okolo -10 až -15 stupňov.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ukrajina, Peter

Po tomto zážitku som, ale odcestoval do Dnepropetrovsku, kde sa realizoval môjprojekt. Pracoval som v multikultúrnom prostredí so stážistami z Tadžikistanu, Brazílie, Gruzínska a Turecka. Bolo to niečo nové a úžasné, lebo dovtedy som stále stretával len ľudí z Európy a zrazu som mal príležitosť sa dozvedieť viac o Ázijských kultúrach. Spolu sme vytvorili úžasný kolektív, trávili sme spolu každé popoludnie a všetci voľnočasové aktivity.

Počas týchto 6 týždňov som vyučoval na škole malé i staršie deti. Hneď prvý deň ma vrelo privítali a počas všetkých hodín som mal pocit, že ich hodiny so mnou bavia. Najviac som si užíval hodiny so staršími deťmi (16-17 rokov), s ktorými som rozoberal témy ako teamwork, presentation skills, leadership… Tieto hodiny vyžadovali omnoho viac prípravy a boli i väčšou výzvou pre mňa. Snažil som sa im ich naplniť zábavnými aktivitami, prostredníctvom ktorých pochopia podstatu témy a hlavne niečo si z toho odnesú. Najväčšia odmena pre mňa bolo, keď mi po hodine resp. v priebehu celého projektu ďakovali za veľmi zaujímavé hodiny.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ukrajina, Peter

Na Ukrajine sú veľmi populárne minibusy tzv. mašrutky. Zaujímavá je cena, tá je konštantná, vždy platíte 3 grivne a tie nemusíte platiť priamo vodičovi, ale ich dáte osobe sediacej pred vami a ona ich pošle vodičovi, 🙂 čo je na Slovensku nepredstaviteľné, u nás by tie peniaze nikdy nedorazili k šoférovi. 😀 Počas prvých dní bolo pre mňa ťažké cestovať v nich, lebo väčšina nemá kúrenie a pri nízkych teplotách zamrznú okná a vy vôbec nič nevidí. Teda neviete posúdiť kedy máte vystúpiť. Tak každý len zoškrabkáva kúsky ľadu nechtami aby si spravil malé kukátko z autobusu 😀 Cestovanie mašrutkou odporúčam sám som v nich zažil niekoľko zábavných zážitkov.

Osobne som so svojou stážou nadmieru spokojný. Projekt bol zorganizovaný veľmi dôkladne a i komunikácia so školou bola veľmi dobrá. Dali mi voľnú ruku počas hodín, aby som si ich prispôsobil ako som uvážil za vhodné. Počas stáže som býval u jednej úžasnej rodiny. Boli veľmi pohostinný, milý a prežili sme spolu veľa príjemných a vtipných chvíľ. Počas tých týždňov mi prirástli k srdcu a veľmi rád by som ich navštívil znovu.

Ukrajinci sú národ, ktorý rád sníva a dúfa v lepšiu budúcnosť. No vie sa i vzoprieť a prejaviť svoj názor aby bol vypočutý. No i napriek zlej situácií, v ktorej sa nachádzajú sa vedia pozrieť na vec s nadhľadom a spraviť si zo situácie humorný príbeh. Pomohli mi uvedomiť si lepšie hodnotu vecí, ktoré sú pre nás tak samozrejmé, že im neprikladáme žiadnu dôležitosť. Ukrajina sa stala pre mňa jednou z mojich najobľúbenejších miest, kam sa určite v blízkej budúcnosti znovu vrátim.

– Peter, Ukrajina, Global Volunteer

Multi-kulti leto v Rumunsku

Keď som sa rozhodla ísť na stáž, nemala som presne určený cieľ, nechcela som ísť veľmi ďaleko, ale ani do susednej krajiny a tak napokon padla voľba na Rumunsko. Mojou destináciou sa stalo milé mestečko blízko maďarských hraníc – Timisoara, ktoré sa môže pochváliť bohatou históriou, práve tam v roku 1989 vypukla revolúcia v Rumunsku. A zaujímavosť mesta spočíva aj v jeho multinárodnej tradícii. Kedysi si na tomto mieste spoločne nažívali Rumuni s Maďarmi, Čechmi, Nemcami a Srbmi…No a o čosi pestrejšie národnostné zloženie zažila Timisoara v roku 2013.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Viera

Projekt ReBranders, ktorého som sa zúčastnila, spojil v tomto malom mestečku celý svet. Skupinku 60 účastníkov tvorili ľudia z 25 krajín, z Ázie, z Európy, USA a dokonca aj z Afriky. Veľmi sa mi páčilo, že AIESEC Timisoara vytvoril tak pestrú skupinku. Na jednom mieste som mala možnosť spoznať kultúry z celého sveta. Obzvlášť zaujímavé bolo napríklad spoznávanie moslimskej kultúry. Naši noví kamaráti moslimovia práve počas stáže prežívali Ramadán, preto až do západu slnka nemohli jesť a čo je zarážajúcejšie ani piť. Nechápali sme, no zároveň obdivovali, ako dokážu takéto pravidlo dodržať v tropických takmer 40 stupňových horúčavách. Dozvedať sa o životnom štýle priamo od ľudí, ktorým je vlastný je určite omnoho živšie, ako prečítanie odbornej literatúry či zábery zo zahraničia v televízii. To sa vlastne ani nedá porovnávať, navyše samozrejmosťou bola každodenná komunikácia v anglickom jazyku, aj keď pravdou je, že pri komunikácii s domácim obyvateľstvom sme si museli pomáhať rukami nohami, ale to nevadí kreativita a zábava patria k životu na stáži.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Viera

Náš veľkolepý projekt ReBranders  vystihol podstatu kultúrnej stáže, nielen poznávaním kultúry krajiny v ktorej sme sa nachádzali, ale hlavne vďaka kultúrnym a zvykovým odlišnostiam každého jedného z nás.

Jedným z najkrajších dni počas pobytu na stáži bola Global village, kde sme všetci prezentovali krajinu svojho pôvodu. Námestie v centre mesta sa zmenilo na medzinárodný trh, okoloidúci mohli krôčik po krôčiku precestovať celý svet. Okrem prezentácie našich krajín sme predviedli aj kultúrny program, náš spoločný tanec. Veľmi vtipná bola water fight, ktorú sme odpálili pred otvorením Global village. Rumunskí AIESECári vymysleli zábavnú disciplínu, v rámci ktorej sme sa všetci oblievali. Bola to veľká zábava a hlavne vzhľadom k pripekajúcemu slnku aj veľmi vhodná. Policajti však mali iný názor, a našu zábavku nám zrušili.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Viera

A za zmienku určite stojí aj náplň projektu. Podieľali sme sa na marketingovej osvete neziskových organizácii. Boli sme rozdelení do 5-členných skupín a pridelili nám projekty, pričom moja skupinka mala na starosti jeden z najzaujímavejších, festival Plai- čo predstavuje jeden z najväčších festivalov v Rumunsku. jJe to multikultúrny festival, ktorý spája hudbu, umenie a tvorivé dielne. Zaujímavé je, že všetci organizátori sú dobrovoľníci a keďže som fanúšikom festivalov, tento projekt mi úplne sadol.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Viera

Aj s odstupom času musím povedať, že rozhodnutie ísť na stáž cez AIESEC patrí medzi TOP správne rozhodnutia môjho života. Pochopila som, aký krásny a pestrý je tento svet a že je fajn byť Európanom. Komunikáciou v angličtine som sa naučila veriť, že speakovanie sa dá zvládnuť a keď počúvajú moje uši nie je problém rozumieť cudzokrajanom. Preto by som chcela posmeliť aj tých, ktorí váhajú, pretože sa boja jazykovej bariéry a toho, že ich level anglického jazyka je slabý, tak sa báť nemusia a určite to zvládnu tak ako aj ja.

– Viera, Rumunsko, Global Volunteer

Moje dobrodružstvo v Afrike

Zvyčajne, keď ľudia počujú slovo Afrika, v mysli im zarezonuje divočina, choroba, hlad, vojna, bieda. Ak sa človek chce vybrať na takéto miesto, skutočne treba mať riadnu dávku odvahy. No ja som sa napriek všetkým možným výstrahám priateľov a známych vydala na cestu do Afriky. Moja túžba bola taká veľká, že prekonala všetok strach. A naozaj bolo to nezabudnuteľné leto. Nezažila som jediný okamih, kedy by som svoje rozhodnutie oľutovala.

Môj prvotný cieľ bol vycestovať v lete niekam do zahraničia, zlepšiť si angličtinu, zažiť niečo nové, čo by ma obohatilo, a  prežiť zmysluplné a zábavné leto.  Vybrala som si projekt s názvom „Hope for Child“, v rámci ktorého  som mala príležitosť pracovať ako pomocná učiteľka a animátorka s deťmi. Samotná organizácia Tumaini Children´s Home sa nachádza v maličkom mestečku Eldoret v Keni.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Keňa, Jana

Toto miesto som si vybrala preto, lebo ma veľmi oslovila myšlienka, že aj v dnešnej, tak ustráchanej a materialistickej dobe sa našli manželia (konkrétne Američania), ktorí pocítili poslanie a rozhodli sa zanechať svoj pohodlný život a ísť niekam do neznáma, presnejšie do Afriky. Tu sa rozhodli  stráviť spoločne so svojimi deťmi zvyšok svojho života v službe opusteným africkým deťom, ktoré prijali za svoje vlastné. Podarilo sa im postaviť dom a zriadiť školu, v ktorej som mala možnosť realizovať svoju stáž. Bolo to niečo, čo som si vôbec nevedela reálne predstaviť a veľmi som túžila spoznať a stráviť čas s takýmito ľuďmi.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Keňa, Jana

Afrika ma naozaj veľmi očarila a prevýšila všetky moje očakávania. Bola som veľmi milo prekvapená tým, ako úžasne bolo o mňa postarané. Každý deň bol pre mňa jedným veľkým dobrodružstvom, keďže Afričania sú ľudia s jednoduchým a tak otvoreným srdcom a zároveň s veľkým zmyslom pre humor a s veľkým optimizmom. Cez týždeň som si naplno vychutnávala prácu s deťmi, no a cez víkendy sme spolu s ostatnými stážistami a Afričanmi podnikali výlety na nádherné africké turistické destinácie ako Safari, Lake Nakuru, Lake Victoria a  pod. Mnohokrát som si pripadala ako v rozprávke.

Napriek tomu, že Afrika je chudobná krajina a určite sa tam vyskytuje oveľa viac chorôb ako na Slovensku, žije tam mnoho inteligentných a vzdelaných ľudí a hlavne detí, ktoré sa túžia vzdelávať a pracujú na sebe. Určite tam nájdeme aj nádherné nemocnice, školy, univerzity, a samozrejme aj supermarkety. Nie je to len divočina, ako sa mnohí ľudia nazdávajú.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Keňa, Jana

A čo dodať na záver? Afrika ma v mnohom obohatila. V prvom rade to boli deti, ktoré ma svojou jednoduchosťou a láskou veľmi očarili. Ďalej rozhovory a skúsenosti, ktoré mi odovzdali spomínaní manželia, a taktiež ostatní Afričania a stážisti z rôznych krajín, s ktorými som bývala a s ktorými som trávila voľné chvíle, výlety, ktoré sme spolu organizovali počas víkendov. A samozrejme samotná africká kultúra, aj kultúra  iných krajín, z ktorých pochádzali ostatní stážisti.  Verím,  že toto miesto  ešte navštívim a vrelo odporúčam každému staviť na takéto úžasné dobrodružstvo v Afrike.

– Jana, Keňa, Global Volunteer

V Rusku nie je až taká zima

Ahojte! Minulé leto som strávila na kultúrnej stáži v Rusku. Pri tomto slove asi mnohých „zamrazí“, pretože väčšina ľudí si predstaví Sibír a celodenné jedlo v podobe ruskej vodky na raňajky, obed a večeru. Ja som i však napriek rôznym stereotypom napokon rozhodla túto šancu využiť a zapojila som sa do projektu It´s up to you, kde som pracovala ako animátorka na mládežníckom tábore. Keď sa pozriem spätne na tento môj pobyt, vidím v ňom veľa prínosov nielen pre mňa, ale i pre ľudí, s ktorými som mala možnosť sa spoznať. V prvom rade by som chcela poradiť tým, ktorí sa ešte iba rozhodujú, či niekam pôjdu – nebojte sa!

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Už pri samotnom výbere stáže nejako intuitívne vytušíte, čo by mohlo byť pre vás to „pravé orechové“ a za tým si rozhodne choďte. Ak vás projekt zaujme, zapojte sa do neho. Moja stáž mi pomohla hlavne v tom, aby som sa stala samostatnejšia – veď povedzme si, byť sama na Moskovskom letisku nie je žiadna sranda – zažila som situácie, v ktorých som si otestovala to, ako viem reagovať na to, čo sa deje okolo mňa a to mi pomáha i teraz po stáži, keď treba niečo zariadiť, niekam ísť – som rozhodnejšia a nebojím sa tak ako predtým.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Ďalšiu vec, ktorú som si uvedomila na samotnom pobyte je to, že na svete je naozaj toľko krásnych miest a predovšetkým toľko dobrých ľudí – naozaj som zažila mnohé situácie, v ktorých som sa o tom presvedčila. I napriek niekoľkotisícovej vzdialenosti od Slovenska, som tu našla ľudí, o ktorých si teraz myslím, že keby som ich nespoznala, môj život by bol ochudobnený o také krásne priateľstvá, ktoré pretrvávajú až doteraz. Počas stáže som si taktiež uvedomila, aké mám hodnoty, čo je pre mňa skutočne dôležité a čo nie.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Človek si myslí, že má nejaké hodnoty, ktoré nie sú pre neho príliš dôležité, ale keď sa ocitne na nejakom inom mieste, uvedomí si, že niektoré z nich by predsa len posunul na vyššie priečky. Ja som si konkrétne uvedomila, že som hrdá na to, že som Slovenka a že moja viera je pre mňa dosť dôležitá. Samozrejme, zažila som aj „čierne dni“, kedy som chcela odísť, lebo nič sa mi nepáčilo, všetko bolo zlé – ale taký pocit poznáme asi všetci z nášho každodenného života. Myslím si, že to dobré niekoľkonásobne prevýšilo drobné nedostatky, ktoré nastali. A po príchode na Slovensko som mojim kamarátom a známym aspoň mohla povedať, že v Rusku nie je až taká zima, ako si každý myslel, keď som tam išla a že som nedostávala vodku na raňajky, obed a večeru.

– Lucia, Rusko, Global Volunteer

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Všetky chute Mexika

Volám sa Daniela a začiatok tohto roka som strávila na stáži v Mexiku. Rozhodnutie ísť na stáž bolo to najlepšie v mojom živote. Spoznala som úžasných ľudí, ktorí sa stali mojimi kamarátmi, navštívila som miesta a zažila veci, čo som si myslela, že v živote nevyskúšam. Prečo Mexiko? V podstate som chcela ísť do krajiny, kde sa hovorí španielsky. Španielčinu sa učím sama už niekoľko rokov a chcela som si ju konečne aj kdesi vyskúšať. Letela som z Prahy, cez Amsterdam priamo do Mexico City. Netreba mať víza ani žiadne povinné očkovanie, preto to bolo celé celkom jednoduché. Či som sa nebála Mexika? Blízki ľudia mali o mňa strach, ale Mexiko ma prekvapilo! Vôbec nie je také ako o ňom všetci doma hovorili. Hlavné mesto je bezpečné a všade je kopa policajtov, ktorí strážia strategické miesta. Často som cestovala celkom sama aj mimo hlavného mesta a nikde som ani nepostrehla, že by ktosi robil paniku alebo šarvátku. Tí ľudia sú neuveriteľne milí a priateľskí. A aj keď Vám nevedia poradiť, tak sa aspoň opýtajú kto ste, odkiaľ ste a prečo ste prišli a sú radi, že sa Vám tam páči. Keď som sa chcela niekam dostať a nevedela som ako presne, tak niektorí boli dokonca takí milí, že ma odprevadili, vyjednali za mňa s taxikárom cenu a podobne. Raz som zabudla názov dediny, do ktorej som chcela ísť, tak mi ju pomáhali uhádnuť dvaja chlapci (lístok z autobusu som nemohla nájsť). Alebo som sa raz stratila a jedno dievča mi ponúklo svoj mobil, nech zavolám ľuďom, u ktorých bývam alebo že ona zavolá svojej mame a odvezie ma domov…Samozrejme hlavné mesto je neuveriteľne veľké a nikdy neviete, čo sa deje za ďalším rohom.

Mexická kuchyňa je vynikajúca. Veľmi mi tam chutilo skoro všetko…vravím skoro, pretože jediná vec, čo ma zaskočila, boli ich pikantné sladkosti. Predstavte si školsky bufet, ktorý je naplnený len samými nezmyslami – pikantné čipsy, pikantne lízanky, neidentifikovateľné produkty… Predstavte si balík pikantných čipsov, do ktorého Vám nalejú salsu…Toto je väčšina deti a veľmi im to chutí. Nanešťastie mi tam každý chcel čosi kúpiť, tak som sa musela tváriť, že je to chutné. Nechcela som byť k nim kritická, snažila som sa ich chápať. A vôbec, keď ste tak ďaleko a sám, jediné čo môžete spraviť je úplne sa ponoriť do ich spôsobu života. Jesť to, čo jedia oni, piť to čo pijú oni, robiť veci tak ako to robia oni. Vtedy sú tie zážitky oveľa intenzívnejšie. Všetko je o tom ako sa dokážete otvoriť inej kultúre a ako ju dokážete pochopiť (pozn. keď Vám v Mexiku ktosi povie „pica poco“ neverte im /slov. preklad „páli to len trošku“/). 😀

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Ako sme tam bývali? Bývala som v nádhernom dome. V bezpečnej zóne stráženej policajtmi, no a takýchto zón bolo v meste veľmi veľa. Naša bola stráženejšia oveľa viac, lebo v nej býval niekto ako „starosta“ oblasti. Dostala som krásnu izbu s vlastnou kúpeľňou. No proste lepšie ako vo vlastnom dome. Všetci doma hovorili anglicky, takže jazyková bariéra nebola žiadna. Vyhoveli mi po každej stránke. Boli ku mne neuveriteľne milí, priateľskí a pohostinní. Moja „mama“ mi po týždni povedala, že ma už berie ako svoju adoptovanú dcéru! Starala sa o mňa aj keď som ochorela. Behala, lietala, zháňala lieky a modlila sa, aby mi bolo lepšie. Toto boli chvíle, keď sa Vám zastaví čas, keď vidíte ako Mexičanom záleží na druhých hoc aj cudzincoch.

Naučila som sa, že niekedy musíte improvizovať, veľa krát musíte spojiť sily, hľadať kompromisy, a aj keď niečo nejde podľa plánu, zistíte prečo to tak nejde a aj takáto skúsenosť Vám niečo nakoniec dá. A keď to náhodou vyriešite, tak je to úplne to najlepšie. Aj keď sa v Mexiku stretlo veľa ľudí s inými zvykmi, s inými kultúrami, naučili sme sa jeden druhého počúvať, naučili sme sa čo je to tímová práca, naučili sme sa prijímať kompromisy, nehľadieť len na seba, myslieť hlavne na tie deti a na to čo chceme za sebou zanechať. Viac dávať ako prijímať….no to sa nám asi nepodarilo, pretože stále mám pocit, že obohatení sme ostali viac my – stážisti…celé Mexiko sa mi dostalo pod kožu!
Pracovali sme v súkromných školách. Niektoré boli chudobnejšie, niektoré boli vybavením na tom lepšie. Tie najdrahšie školy berú na jedno dieťa na mesiac 500 dolárov. Moja skupinka stážistov (Slovensko, Maďarsko, Peru a Brazília) sme boli v súkromných školách. Potom AIESEC mal ešte jeden projekt pre sirotince, ale tam sme sa my nedostali. Ten si viedla druhá skupina a tam boli baby z Číny, Ekvádora, Uruguaya a Columbie, ale často sme ich stretávali.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Náš projekt mal štyri časti. Prvá časť bola predstaviť svoju krajinu, druhá časť mala názov Think green (ja som mala pripravené veci o ecoturizme, nejaké aktivity…každý mal nejaké tie svoje nápady, dostal triedu a viedol si hodinu niekedy sám, niekedy mu mohol ktosi pomôcť), tretia časť mala názov Business thinking (tu som mala tému apocaliptistický marketing a aktivity napr. ako nakresli čoho sa bojíš, vymeň si papier s kamarátom a ten ti má nakresliť nejaký produkt, ktorý si musíš kúpiť, aby si sa prestal báť…občas to bolo komplikované, hlavne keď tam niekto kreslil smrť a podobne veci, ale vždy sa dalo nejako pomôcť niečo vytvoriť) a posledná časť mala názov inovatívne myslenie (tam sme sa tiež zväčša len hrali, dali sme im modelové situácie, a spoločne museli nájsť nejaké riešenie, ako tú vec vyriešiť iným spôsobom)…Projekt bol veľmi zaujímavý, lebo sme si mohli na deti vymyslieť čo sme len chceli, samozrejme museli sme to odkonzultovať so „šéfmi“, ale tak tam nebol nijaký problém. A nakoniec to bola celkom dobrá sranda. A všetci nás mali radi, lebo sme boli iní a vraj kreatívnejší ako ich učitelia. Deti boli hrozné milé a hravé. Kde som všade v Mexiku bola? V podstate hlavné mesto-downtown, Chapultepec – jediný hrad v Mexiku, Antropologické múzeum s Aztéckym slnečným kameňom, mylne označený za kalendár?! Nájdete tu celu mexickú históriu! Ďalej štvrť Coyoacan – štvrť umelcov, kde žila aj slávna Frida Khalo, Garibaldiho námestie (Tequilla and Mezcal museum a Mariachi), Sonora market (Čarodejnícky trh), Xochimilco (mexické Benátky), Baziliku Panny Márie Guadalupskej (toto miesto navštívi každý rok milióny veriacich.) a keď budete mať šťastie uvidíte aj aztécku show…Acapulco a Teotihuacan pozná asi každý…tam proste musíte ísť, to je akoby čosi to najhlavnejšie čo musíte vidieť. Ja som potom ešte vyhľadávala miesta, ktoré nie sú až tak preplnené turistami. Navštívila som typické mexické dediny, kde na Vás doľahne tá celá ich atmosféra, akoby vystrihnutá z nejakej telenovely. Najviac ma prekvapila Huasca de Ocampo. Krásne miesto s vodopádmi, ktoré formovala láva, mesto Pachuca (banská tradícia…Vraj sa tam hral prvý futbal v Mexiku. Podstate ho sem priniesli Angličania, čo tu prišli pracovať do baní) alebo Puebla – dedina Cholula, kde sa nachádza najväčšia pyramída na svete (alebo aspoň to čo z nej ostalo…no krásny chrám na jej vrchu Vás dostane. Nenechajte si ujsť Valle de Bravo, miesto s krásnymi vodopádmi, jazerom a možnosťou vyskúšať paragliding. Ten som zatiaľ nevyskúšala, pretože som si zaumienila, že sa tam ešte vrátim!

Tak asi toľko zhruba. Dúfam, že som Vás trochu inšpirovala…A kto by teda chcel vyskúšať stáž v Mexiku – odporúčam AIESEC ESTADO DE MEXICO!!!

– Daniela, Mexiko, Global Volunteer

A tak som sa dostala do Indonézie…

S myšlienkou vycestovať do zahraničia som sa pohrávala už od prvého ročníka na vysokej škole. Doma ma nič nedržalo a chcela som sa v živote pohnúť ďalej. Uvedomovala som si, že študovať nebudem večne a tie možnosti, aké mám teraz, mať tiež dlho nebudem. Vždy som túžila cestovať, spoznávať, zažívať a nechcela som sa raz zobudiť a myslieť na to, čo všetko som mohla zažiť, lebo som nenabrala odvahu. Tú som naberala už dlho a zistila som, že človek na niektoré veci nebude úplne pripravený nikdy, proste treba skočiť do rieky a plávať sa už naučí. Ako študenti máme v dnešnej dobe nespočetne veľa možností ako cestovať a spoznávať svet, stačí si vybrať z ponuky a ísť. Preto som to chcela využiť naplno. AIESEC mi ponúkol presne to, čo som hľadala. Vedela som, že chcem ísť niekam naozaj ďaleko, pretože som chcela spoznať úplne inú kultúru a mentalitu, a zároveň niekam, kam by som sa inokedy len tak ľahko nedostala. A tak som sa dostala do Indonézie.

Už z prvého pohľadu na okolitú krajinu z okienka lietadla bolo jasné, že som  prišla do úplne iného sveta. Prvým rozdielom, ktorý tam človek pocíti je vysoká vlhkosť vzduchu a teplo. Všade okolo rastú palmy a banánovníky a hustota domov ako aj množstvo ľudí sú veľmi vysoké. Po príchode sa z Vás stane behom chvíľky milionár a v peňaženke namiesto dvadsiek nosíte státisícovky. Jedným z najväčších šokov však bola indonézska doprava. Tá sa dá nazvať asi len organizovaný chaos s jediným pravidlom: silnejší vyhráva.

V Indonézii som bola som súčasťou veľkého projektu o kultúrnej výmene. Spoznávali sme ich kultúru, učili nás ich jazyk, tanec, hrali sme na tradičné hudobné nástroje, učili sme sa batikovať, vyskúšali sme si pravý indonézsky život v dedine, sadili sme ryžu a cestovali sme po okolí. Predstavovali sme im našu kultúru, zvyky, podieľali sme sa na rozvoji turistických miest, zúčastňovali sme sa rôznych akcií pre domácich s početným zastúpením indonézskych médií. Bolo to vtipné pretože sme tam vďaka bielej pleti boli automaticky považovaní za celebrity a vážených hostí. Všetci tam na nás boli nesmierne milí a stále sa s nami fotili. Počas voľných dní sme precestovali takmer celú Jávu, navštívili sme ostrovi Bali, Lombok, Gili Trawangan a nakoniec aj úžasný Singapure.

Keď som do Indonézie prišla, prekvapivo sa žiadny kultúrny šok nekonal. Pripadala som si, že som tam bola už dlho. Bolo to tak iné a pritom tak rovnaké, normálne, prirodzené. Neviem to vysvetliť. Celá stáž bol jeden nezabudnuteľný zážitok. Nikdy mi nenapadlo, že si budem môcť vyskúšať stolovanie na zemi na banánovom liste, jesť rukami, ochutnať hada, ovocie a jedlá, ktoré som ani nevedela, že vôbec existujú, plávať v mori s obrovskou morskou korytnačkou, vyliezť na aktívnu sopku alebo modliť sa v mešite zahalená od hlavy po päty. Stáž v Indonézii pre mňa znamená neoceniteľnú skúsenosť, dobrodružstvo, priateľstvá na celý život, nový pohľad na svet, osobný rozvoj. Videla som na vlastné oči úplne inú kultúru, krásne a zaujímavé miesta, mala som šancu pochopiť iné náboženstvá, vyznania, spôsob života. Je úžasné, aký je dnes svet otvorený a aké v ňom máme možnosti. Vo svete je predsa toľko úžasných krajín a toľko možností, ako ich spoznávať. Bola by škoda nevyužiť to.

– Barbora, Indonézia, Global Volunteer

Ukrajina – odlišná kultúra „za rohom“

Ahojte, volám sa Mišo a v lete som sa zúčastnil šesťtýždennej stáže v rámci programu Summer language school, ktorý prebiehal v meste Černovice na juhozápade Ukrajiny. Mojou úlohou bolo čo najlepšie poskytnúť študentom základy anglického jazyka, o čo som sa snažil najlepšie ako som vedel. Prvé dni to bolo náročné, pretože ešte nikdy v živote som nebol na druhej strane triedy, a síce v pozícii učiteľa. Bolo to však veľké plus, pretože som sa mohol vcítiť do kože človeka, na ktorom po zavretí dverí miestnosti spočinie veľa párov očí a zrazu sa musí plne sústrediť. Časom sa ale atmosféra uvoľnila a už to išlo ľahšie, medzi študentmi som si našiel nových priateľov, tak ako aj na pobočke AIESEC v Černoviciach.

Spoznal som veľa nových ľudí, nádherné mesto ma očarilo jeho krásou a kultúrou, na každom kroku boli priateľskí, príjemní ľudia a pre mňa jedno z najväčších pozitív ako som už vyššie spomenul – dalo mi to veľa skúseností do života čo sa týka ako jazykov, komunikácie s novými ľuďmi, spoznávanie novej kultúry, ktorá verte mi, bola mierne odlišná od tej slovenskej, hoci je Ukrajina len tu „za rohom“.

Spolu so mnou tam boli ďalší traja stážisti, a to Sebastian z Kolumbie, Sheng  (bola rada, keď sme ju volali Lotus) z Číny a Yair z Mexika (pričom na prvý pohľad by človek povedal, že je Yair z Indie alebo Pakistanu, hold, aj preto je cestovanie jedna z najzaujímavejších vecí v živote, a to, že stretávate rôznych ľudí z rôznych krajov). Som rád, že som ich všetkých spoznal a zároveň sme si sľúbili, že sa ešte niekedy stretneme, a to i s ľuďmi z tamojšieho AIESEC, ale sami sme všetci vedeli, že je to viac-menej nereálne.

Zážitkov mám odtiaľ veľa. Jedným z nich bolo aj cestovať každé ráno v 30-stupňových horúčavách v Maršrutke, čo je krátky spravidla žltý autobus, ktorý bol preplnený ľuďmi. Dobrodružstvo spočívalo najmä v tom, že šoféri jazdili ako vo filme Rýchlo a zbesilo. Šofér mal v hlave nastavený multitasking, tzn. vedel sa naraz sústrediť na jazdu pred sebou, vydávať mince cestujúcim, hovoriť do telefónu aj s cestujúcim vedľa neho a zároveň trúbiť na ostatné vozidlá v premávke. Hotové dobrodružstvo.

Po stáži som na rozdiel od mojich kolegov (stážistov) už veľa po Ukrajine necestoval, išiel som len do Ľvova a odtiaľ naspäť domov cez Poľsko. Ľvov je nádherné mesto vysoko ovplyvnené jeho históriou, v ktorom sme strávili tri dni, po ktorých som sa po niečo viac ako šiestich týždňoch s novými priateľmi, s ktorými som bok po boku strávil pekné a zaujímavé chvíle, rozlúčil a vrátil sa domov.

Vrelo odporúčam hocikomu vydať sa na takúto stáž, kto chce vidieť svet vlastnými očami a inšpirovať sa všetkým tým, čo je tam vonku. Určite to stojí za to.

– Michal, Ukrajina, Global Volunteer

Moje čínske „Dare to Dream“

O organizácií AIESEC som sa dozvedela pred rokom. Hneď ako som zbadala ponuku kultúrnych stáží, mi bolo jasné, že ak takú šancu nevyužijem, tak to budem v budúcnosti veľmi ľutovať. Okamžite mi bolo jasné aj to, že chcem kultúrnu stáž absolvovať v krajine, ktorej kultúra je úplne odlišná od tej európskej. Voľba preto padla na Čínu, kde sa mi aj podarilo stáž získať a do najľudnatejšej krajiny sveta som cestovala plná očakávaní. O ľuďoch sa hovorí, že sú veľmi pohostinní a tvrdo pracujúci a o krajine, že má krásnu prírodu, avšak znečistené ovzdušie. Nevedela som sa dočkať, kedy to budem môcť všetko vidieť.

Po nekonečnom lete do Pekingu ma ešte čakala cesta autobusom do mesta Tian Jin, asi dve a pol hodiny cesty od Pekingu. Hneď ako som vyšla na ulicu, ovalilo ma neskutočné teplo spojené s vlhkosťou a ťažký vzduch zamorený smogom. Asi najhoršia kombinácia aká sa môže naskytnúť. To, že v Pekingu a iných veľkých čínskych mestách je smog som vedela, avšak nachádzať sa priamo na takom mieste bol veľký šok. Už úplne chápem prečo tam väčšina ľudí bez rúška ani nevyjde na ulicu. I keď na mňa Čína neurobila najlepší prvý dojem, netrvalo dlho a môj názor sa úplne zmenil.

V meste Tian Jin ma čakalo dievča z hosťovskej rodiny, kde som strávila 4 dni. Tieto dni sme sa prvýkrát stretli vštci stážisti a venovali sa príprave nášho projektu. Moja hosťovská rodina boli asi tí najmilší ľudia, akých som si mohla želať. Správali sa ku mne ako k vlastnej dcére, takže to, že Číňania sú veľmi pohostinný národ sa mi potvrdilo viac ako som si dokázala predstaviť.

Po 4 dňovej príprave sme sa vydali do provincie Inner Mongolia, kde sa mal realizovať náš projekt „ DARE TO DREAM.“ Išlo o projekt na strednej škole v meste Xillinhot. Cieľom projektu bolo povzbudiť deti, aby sa nebáli snívať a ísť si za svojimi snami, predstaviť im odlišné kultúry a zvyky, pomôcť im stanoviť si do budúcna ciele a motivovať ich. Každý stážista dostal na starosti jednu triedu s asi 40timi deťmi, ktorým sme sa stali akoby „triednymi učiteľmi“ a každý deň sme s nimi mali vyučovanie. Poobede sme si triedy medzi sebou navzájom menili. Ešte nikdy som nevidela také nadšenie detí z cudzincov. Obzerali si nás, fotili sa s nami, akoby sme boli hviezdy. Myslela som, že obrovská krajina ako Čína je plná turistov a cudzincov, avšak ani zďaleka som netušila, že v tejto oblasti Číny väčšina detí ešte cudzincov nikdy nevidela. Nikdy som nevidela ani také obrovské nadšenie detí, učiť sa niečo nové. Pozorne počúvali každé moje slovo, takže moje obavy o disciplínu na hodinách boli zbytočné.

Najväčším prekvapením bolo pre mňa rozprávanie týchto detí. Nikdy som netušila aký ťažký život má žiak strednej školy v Číne. Deti tu chodia do školy od 7ej ráno do 9ej večer, dokonca aj počas soboty. Jediným voľným dňom je nedeľa, avšak aj tú spravidla strávia robením si domácich úloh. Počas leta majú prázdniny len pár týždňov a dokonca aj počas nášho letného tábora, keď sme skončili s poslednou hodinou o 6tej večer, išli všetky deti na večeru a potom späť do tried, kde si do pol 10tej večera robili prázdninové úlohy, ktorých množstvo sa dá prirovnať k množstvu učiva na našej maturite, a to sú, opakujem, len prázdninové úlohy.

Bola som veľmi šokovaná akú disciplínu tieto deti majú. O to viac som pochopila aký veľký význam má náš letný tábor a aký veľký vplyv na tieto deti my stážisti máme. Mnohé sme motivovali k tomu, aby cestovali a nebáli sa vybrať si do budúcna to, čo ich baví, nie to, čo od nich očakáva spoločnosť. Takisto som pochopila, že hoci sa sťažujeme na naše školstvo a celý systém, v skutočnosti môžeme ďakovať, že, žijeme v Európe, kde počas dospievania máme čas venovať sa mnohým iným veciam, nielen škole.

Počas trvania tábora sme si vytvorili s deťmi krásny vzťah. Doteraz som v kontakte s viacerými žiakmi a stážistami, s ktorými sme tvorili skvelý tím. Pri odchode nezostalo ani jedno oko suché a čas, ktorý sme strávili na letnom projekte bol pre každého veľmi výnimočný. Pre mňa boli dni v Číne jedno z najkrajších období v živote. Pomohla som nielen nasmerovať deti k svojim snom, ale hlavne aj oni mi ukázali, čo ma v živote skutočne baví a napĺňa.

Slová, že to bola skúsenosť, ktorá vám zmení život som videla skoro pri každom takomto blogu týkajúceho sa AIESEC stáže. Až v Číne som však pocítila skutočný význam týchto slov. Je však na každom z nás, či sa odváži vystúpiť zo svojej zóny komfortu a zažiť podobné dobrodružstvo, ktoré človeku otvorí oči a úplne zmení jeho pohľad na svet.

– Hana, Čína, Global Volunteer