Ako sa zabaviť a zlepšiť si angličtinu počas jedného leta?

cover

Bola som na rozvojovej stáži v Bulharsku v meste Blagoevgrad. Stáž trvala 6 týždňov a robila som v jazykovom kempe s deťmi od 14 do 18 rokov. Kemp organizovala Americká Univerzita, ktorá mala pobočku v Bulharsku. Kemp trval tri týždne a prišlo 170 detí z celej Európy, hlavne z východnej. Spolupracovala som s ďalšími stážistami z Moldavska, Srbska a Taiwanu.

Hneď prvý týždeň sme mali spoznávací, chodili sme spolu do mesta so stážistami a s AIESEC-ármi. So stážistami Mikom, Kyanom a Petrou som si veľmi dobre rozumela, hlavne vďaka nim som si stáž tak neuveriteľne užila.

Prvý šok bol, že všetko bolo v azbuke, takže odporúčam každému, kto pôjde do Bulharska, aby sa ju už vopred učil. Na začiatku sme mali menšie organizačné problémy, avšak to sa rýchlo vyriešilo.foto

 

Ďalšie tri týždne už prišli deti. Zo začiatku to bolo veľmi náročne. Robili sme celý deň na check-in a chalani boli po deti na letisku. Program v kempe bol nabitý od rána do večera, ale po pár dňoch sme si na to zvykli. Deti boli úžasné. Doobeda mali školu a o poobedný program sme sa starali my všetci (stážisti, americkí lektori, učitelia, ktorí prišli s deťmi). Vedúca kempu nám tiež ponúkla hodinu kurzu SAT a TOEFL zadarmo, kým deti mali doobeda školu. Posledné dni kempu boli najlepšie, všetci sme sa spoznali a skamarátili.

Untitled-1

 

Po skončení kempu sme ešte organizovali medzinárodnú matematickú súťaž pre 400 vysokoškolákov z celého sveta. Bola to úžasná skúsenosť, kde som sa zoznámila s veľa úžasnými ľuďmi.

Stáž v Bulharsku bola pre mňa jedinečná skúsenosť, a uvažujem tam ísť znova. Stretla som úžasných ľudí, s ktorými som stále v kontakte. Táto interkultúrna skúsenosť mi určite pomohla zbaviť sa predsudkov. Tuto stáž odporúčam všetkým, ktorí si chú užiť leto, zabaviť sa a zlepšiť angličtinu.

Anna Gregová

5 zážitkov, vďaka ktorým som si obľúbila Mexico

cover

Moja kultúrna stáž v Mexiku sa začala v Mexico City na letisku, kde som po náročnom pátraní objavila, že z jedného terminálu na druhý ide vlak. Dopravila som sa do Guadalajary, druhého najväčšieho mesta v Mexiku, kde ma už čakali 2 baby z tamojšej pobočky AIESEC.

V Guadalajare som bývala v hosťovskej rodine, ktorú som spoznala ešte predtým cez Skype. Boli veľmi vtipní a otvorení a všetky moje obavy sa vytratili. Do Mexika som odchádzala nadšená za novými zážitkami. Hneď po príchode mi oznámili, že idú do Acapulca obľúbeného mexického letoviska, a že môžem ísť s nimi. Neváhala som, a po 20 hodinách cesty lietadlom, som išla ďalších 10 hodín autom. V Acapulcu som konečne začala spoznávať mexickú mentalitu a kultúru.

Moja-stáž (1)

  1. Po anglicky, aj po španielsky
    S dorozumievaním bol menší problém, lebo Mexičania nechcú veľmi komunikovať po anglicky a tak som musela zapojiť všetky svoje zručnosti zo španielčiny ako som len mohla. Nakoniec som sa aj ja rozrozprávala po španielsky a moja hosťovská rodina naopak, po anglicky.
  2. Jedlo, čo stálo za to
    Začala som spoznávať mexické jedlo, ktoré naozaj nie je štipľavé pokiaľ to nemá v názve, inak k nemu vždy ponúknu rôzne omáčky, z ktorých jedna je vždy neštipľavá. Čerstvé mango, papája a kokosová voda priamo s kokosového orecha stoja za to.
  3. Spoznávanie Mexica so stážistami z rôznych kútov sveta
    Voľný čas som trávila cestovaním s inými stážistami z Kolumbie, Anglicka či Taiwanu, členmi AIESEC, mojou hostiteľskou rodinou, ale aj sama. Raz mi jeden stážista písal o dvanástej v noci, či nejdem s nimi na druhý deň skoro ráno do Puerto Vallarta populárneho prímorského mesta v štáte Jalisco. Jalisco je jeden zo Spojených štátov mexických ako znie celý názov krajiny, ktorú poznáme ako Mexiko. Samozrejme, išla som. Z Jalisca, ktorého hlavným mestom je práve Guadalajara mimochodom pochádza svetoznáma tequila, ale aj mariachi známi svojimi serenádami.Moja-stáž (3)
  4. Zábava s mojimi študentmi
    Mojou náplňou práce počas stáže bolo vyučovanie angličtiny formou konverzačných hodín. Mojimi študentmi boli väčšinou živnostníci alebo ľudia zamestnaní vo firme, pre ktorých bola angličtina dôležitým aspektom ich práce. So študentmi, ale aj mojím šéfom bola zábava a často sme po oficiálnom ukončení hodiny zostali a konverzovali ďalej.
  5. Gentlemani, ktorí si môžu dovoliť meškať
    Pri spoznávaní mexickej kultúry som zistila, že Mexičania naozaj nechodia načas a všetko tu akosi dlhšie trvá. Požičanie auta trvalo namiesto pol hodiny, hodiny tri. Väčšina Mexičanov sa nikam neponáhľa, ak nemusia skoro vstávať tak nevstávajú až to občas pôsobí, že strácajú čas. Treba to ale akceptovať a prispôsobiť sa, lebo iba tak si Mexiko užijete. Sú naopak veľmi ústretoví a vždy vám poradia, keď sa ich opýtate. Možno im celkom niekedy nedošlo, že ste v krajine cudzí a nerozumiete napr. systému dopravy, ktorý je celkom náhodný, sami od seba vám nič nevysvetlia, no treba sa spýtať a určite poradia. Muži sú veľkí gentlemani, takže baby sa tam budú cítiť určite dobre.

Počas stáže som sa zlepšila v španielčine aj v angličtine, naučila som sa byť viac spontánna, samostatnejšia a spoznala som veľa úžasných a zaujímavých ľudí. Taktiež som spoznala a naučila sa rešpektovať kultúrne rozdiely, či už u Mexičanov alebo iných stážistov. Na stáž do Mexika by som išla kedykoľvek znovu.

Zuzana Sirotová

Za čo sú mi ľudia v Moldavsku vďační

Aďa-blogpost

Moja dvojmesačná stáž v Kišiňove v Moldavsku bola jednoducho nezabudnuteľná.

Náplňou mojej práce bolo komunikovať s deťmi v letnom tábore, za pár týždňov som tam bola v kontakte s viac ako tisíc deťmi. V tábore som bola spolu so stážistami z Turecka, Azerbajdžanu a Lotyšska, ale na našom projekte sme spolupracovali aj so stážistami z Mexika, Číny, Singapuru, Česka, Maďarska, Fínska a Macedónska. Naše pestré zloženie nám umožnilo spoznať mnoho kultúr a napríklad sa aj naučiť základné frázy vo viac ako desiatich jazykoch.

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Ľudia v Moldavsku sú oveľa priateľskejší a otvorenejší , ako sme si všetci mysleli. Od lokálnej pobočky AIESEC sme dostali varovania, nech sa na verejnosti nerozprávame po anglicky, pretože ľudia na to môžu negatívne reagovať. Samozrejme sme ich nepočúvali, a boli sme dosť prekvapení pozitívnym prístupom ľudí. Mnohokrát sa nám napríklad v MHD v Kišiňove prihovorili okolosediaci, boli zvedaví, odkiaľ pochádzame a keď sme im vymenovali všetkých našich jedenásť domovských krajín a povedali sme im, že sme prišli ako dobrovoľníci učiť deti angličtinu, tak nám stále ďakovali za to, že to pre nich robíme. A to ma naozaj zasiahlo, pretože tí ľudia nám boli naozaj to srdca vďační, že takto pomáhame ich budúcej generácii.

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Členovia AIESEC Kišiňov sa o nás príkladne starali, brávali nás na rôzne výlety po meste a po okolí, navštívili sme takmer všetky múzeá, chrámy, kostoly, parky a prírodné pamiatky. Možno ste už počuli o tom, že A. Puškin žil pár rokov aj v Kišiňove, a ja som samozrejme navštívila aj dom, kde býval.  Keďže študujem politológiu a zaujímam sa aj o medzinárodné vzťahy, navštívila som aj novootvorené veľvyslanectvo SR v Kišiňove a mnoho ďalších veľvyslanectiev. Okrem toho som mala možnosť zažiť festival ľudových tradícií, ktorý mi vo veľkej miere pripomínal naše festivaly ľudového charakteru, napríklad tým, že ich národným jedlom je bryndza, ktorá však nie je taká dobrá ako tá naša :).

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Počas mojej stáže som oslavovala svoje 20.narodeniny a ten deň bol úplne najlepším, členovia AIESEC a ostatní stážisti mi pripravili mnoho prekvapení, ktoré začali o polnoci a postupne sa pridávali ďalšie až do ďalšieho dňa.

I keď do Moldavska chodí málo Slovákov, som presvedčená, že každý si tam nájde to svoje a neoľutuje takú skúsenosť.

Zo stáže som si priniesla nielen mnoho skúseností, ale aj mnohé kontakty v každom kúte sveta a už plánujem, kam ísť nabudúce.

Adriána Filipová

Guangzhou, moja zimná stáž v Číne

Miroslav Necpál - Čína

Miroslav Necpál, Čína

Prvýkrát som sa pohrával s myšlienkou zúčastniť sa stáže v zahraničí niekedy pred vyše rokom. Keďže som už nejaký čas absolventom vysokej školy, nebolo jednoduché dať výpoveď v práci a ísť na stáž. Niekedy na jeseň minulého roka som bol pevne rozhodnutý zúčastniť sa nejakej formy zahraničného pobytu, jedným z možnosti bol aj jeden z programov AIESEC, konkrétne dobrovoľníckej stáže Global Citizen. Pri výbere krajiny som prihliadal na to, že najlepšie by bolo stráviť zimu v jednej z teplých krajín Ázie. Vybral som si projekty z krajín ako Srí Lanka, Indonézia a Čína. Po absolvovaní pohovorov som mal jasnejšie, stavil som na prvý dojem a zaujímavosť programu a tak sa mojím cieľom stala Čína. Presnejšie juhovýchodná čínska metropola menom Guangzhou. Projekt mal názov Urban Sunshine. Po vybavení víz a zakúpení letenky som sa mohol tešiť na môj zahraničný pobyt.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Po prílete ma čakala sympatická Číňanka menom Vicky. Mnoho Číňanov má okrem svojho čínskeho mena aj meno anglické, ktoré si často môžu vybrať aj sami, niečo ako naša prezývka. Prvých pár dní som býval s troma milými dievčatami z Indonézie. Asi najväčší kultúrny šok som zažil na welcome party, kde sa zúčastnilo okrem ľudí, čo prišli z iných krajín ako ja aj členovia lokálnej pobočky AIESEC, ktorí mali plniť úlohu pomocnej ruky pre nás stážistov. Na evente sa zúčastnilo okolo 20 dievčat, skoro všetky Číňanky a ja. Väčšinou sa hovorilo čínsky, menej už anglicky. Hlavným dôvodom asi bola nedostatočná znalosť angličtiny niektorých ľudí. Znalosť angličtiny je veľkým problémom tohto národa, pokiaľ niečo hovoria, nie je im veľmi rozumieť, keďže majú v mnohých prípadoch veľmi zvláštnu výslovnosť.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Ako som už spomínal názov projektu bol Urban Sunshine. V skratke malo ísť o spoznávanie, porozumenie a následnú podporu komunity ľudí, ktorí sa musia aj so svojimi rodinami sťahovať kvôli lepším pracovným príležitostiam ďaleko od svojho domova. Čo som vlastne v Číne robil? Zorganizovali sme pre rodiny migrujúce za lepším životom niekoľko eventov. Navštívili sme niekoľkokrát deti v miestnom centre, hrali sme s nimi hry a mali sme za úlohu ich zabaviť. Takisto sme spoločne varili jednoduché typické čínske jedlá, či učili základy písania čínskych znakov. Dve popoludnia sme strávili v domove dôchodcov. Ak to vezmem ako celok pripravili sme viacero eventov pre našu cieľovú skupinu, na ktoré sme sa svedomito pripravovali, no vždy sa našiel aj čas na spoznávanie krajiny. Mal som možnosť zúčastniť sa osláv tradičného čínskeho nového roka. Tak isto som spolu s ďalšími stážistami strávil pár dni v Pekingu a Šanghaji. Každé zo spomínaných miest je úplne odlišné, jedlo je iné, používajú osobitný dialekt jazyka, dokonca ľudia v týchto mestách vyzerajú úplne inak. Najväčším sklamaním pre mňa bol nedostatok kaviarní, keďže pre Číňanov nie je veľmi obvyklé piť kávu. A tak isto cena piva v puboch.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Počas svojho času som býval na troch rôznych miestach, ktoré mi zabezpečila lokálna pobočka AIESEC. Najviac sa mi páčilo u päťčlennej čínskej rodiny, v mrakodrape na 32. poschodí. Moja hostiteľská rodina ma zobrala na niekoľko spoločných večerí, ukázala mi mnoho zaujímavých vecí v okolí a hlavne som mal možnosť spoznať zvyky, tradície a hlavne bežný život z prvej ruky. Celkovo sa o mňa starali veľmi starostlivo.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Na mňa osobne pôsobili miestni ľudia väčšinou odmerane, mal som pocit, že majú rešpekt, alebo aj strach nielen z cudzincov, ale aj z niečoho nového. Rozmýšľajú úplne inak. Celkovo je Čína veľmi odlišná, skoro vo všetkom. Čo sa týka dopravy, tak je na vyššej úrovni, či už po organizačnej, logistickej stránke alebo aj v oblasti čistoty ako v Európe. Typická rodina je veľmi tradične založená, pre nás možno až veľmi staromódne, napríklad počas strednej školy nie je povolené mať partnera. Podľa tradícií je to dovolené až od vysokej školy a celkovo lokálne dievčatá boli pre mňa veľkým sklamaním. Síce veď aj tak sú Slovenky najkrajšie.

Počas mojej dobrovoľníckej stáže som mal možnosť spoznať Čínu po mnohých stránkach a je to krajina plná histórie, tradícií, milých ľudí, alebo aj dobrého jedla. Návštevu určite viac než odporúčam.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína – dobrovoľnícka stáž Global Citizen

 

Jeden krok do neznáma mi zmenil život

Róbert Gróf

Róbert Gróf

Niekto sa snaží o osobný a profesionálny rozvoj už od začiatku VŠ. A niekto si uvedomí, že niečo také môže byť užitočné do života až ku koncu štúdia, keď je už veľakrát neskoro. Ja som sa už takmer dostal do tej druhej skupiny, keď som o AIESEC počul prvýkrát od kamarátov. Neskôr pri nábore nových členov som si teda povedal, že to skúsim, veď mám dosť voľného času. Nečakal som nič závratné, tesne pred vstupným pohovorom som aj váhal, či tam vôbec ísť.

Nakoniec som spravil ten malý krok do neznáma. A nikdy som to neoľutoval. Najprv som si vyskúšal prácu v tíme, pričom som absolvoval aj národnú konferenciu, kde bolo 200 podobne zmýšľajúcich mladých ľudí, ako som ja. Študentov, teraz už aj priateľov, ktorí sa nechcú životom len tak potulovať, ale chcú aj niečo dosiahnuť a pritom rozvíjať aj svoje okolie. Toto je jedna z najväčších výhod AIESEC pre mňa. Keď prídem na konferenciu, vidím tých usmievajúcich sa ľudí, čo sa stále osobnostne posúvajú ďalej a hneď mám motiváciu na sebe pracovať aj ja.

Róbert Gróf

Róbert Gróf

Po pol roku som spravil už oveľa väčší krok, keď som sa dostal do výkonnej rady našej miestnej pobočky. Od toho momentu akoby môj život nabral neskutočné zrýchlenie. Zrazu som mal na starosti 3 tímy, pre ktorých som mal byť lídrom. Popritom som bol členom úžasného tímu ľudí, ktorý mal na starosti chod celej pobočky. Absolvoval som ďalšie konferencie, spoznal desiatky, možno aj stovky AIESECárov z viacerých kútov sveta, denne som komunikoval so zahraničnými AIESEC pobočkami,  organizoval som podujatia v rámci proma stáží a v neposlednom rade som bol zodpovedný za niekoľko stážistov, ktorí sa aj vďaka mne dostali do zahraničia, kde si mohli plniť svoje sny.

Róbert Gróf

Róbert Gróf

Keď sa teraz pozriem späť na svoje začiatky v AIESEC, môžem povedať, že som sa odvtedy kompletne zmenil. Oveľa viac si verím, mám oveľa viac priateľov, mám kopu skúseností a sny, ktoré verím, že môžem premeniť aj na skutočnosť. A toto je len môj príbeh, len jeden z mnohých. Najlepšie na AIESEC je, že je to platforma, kde si môžeš vyskúšať mnoho oblastí a pozícii, podľa toho čo ťa na začiatku najviac zaujme. Treba len spraviť ten prvý krok, vyplniť prihlášku a Tvoj príbeh zmeny sa môže začať.

Róbert, AIESEC Nitra

 

 

 

 

Päť vecí, ktoré mi dal AIESEC za 2 roky aktívnej účasti

Katarína Jurkova

Katarína Jurkova

Za 2 roky pôsobenia v tejto študentskej neziskovej organizácii som toho zažila naozaj veľa. Začala som pôsobením v oblasti medzinárodných projektov so zahraničnými stážistami (ktoré som neskôr aj sama viedla), neskôr pokračovala v zastúpení marketingu pobočky, a medzi tým som sa podieľala na organizovaní akcií a zúčastnila sa na mnohých konferenciách a školeniach.  Pri tom som zažila nemálo situácií, ktoré boli pre mňa niečím novým a značne preverili moje schopnosti. Stopercentne platí, že čím väčšia výzva, tým viac sa naučíte. Treba len vykročiť zo svojej komfortnej zóny a nebáť sa príležitosti. Tu je 5 najdôležitejších vecí, ktoré som si z AIESEC odniesla ja:

Schopnosť dôverovať ľuďom

V AIESEC som stretla ľudí, ktorým nielen záleží na svete, ktorý chceme zanechať budúcim generáciám, ale majú snahu ho meniť k lepšiemu. Iniciatíva je veľmi dôležitá, pretože keď chcete niečo zmeniť, treba začať vždy od seba. Naučila som sa predať ľuďom svoje znalosti, motivovať ich a dôverovať im pri riešení úloh.

Katarína Jurková

Katarína Jurková

Priateľov a kontakty

Získala som priateľstvá s ľuďmi, s ktorými by som sa inak nemala ako stretnúť. Väčšina z nich je z iných krajín alebo opačnej časti Slovenska. Sú to ľudia, na ktorých sa môžete kedykoľvek obrátiť a viete, že rovnako ako vy pre nich, oni pre vás spravia, čo bude v ich silách. Ľudia ktorých s radosťou oslovíte, keď rozbiehate firmu a potrebujete schopného partnera.

Skúsenosti a zručnosti

Organizovanie projektu a vedenie tímu ľudí, zodpovednosť za celý priebeh, za výberový proces a spokojnosť stážistov, za právne úkony aj PR organizácie – to sú veci, ktoré vám zlepšia komunikačné a prezentačné zručnosti, logiku, kreativitu, time management a iné soft skills.

Katarína Jurková

Katarína Jurková

Poznanie samej seba

Vďaka práci v AIESEC som mala možnosť vyskúšať si a vystriedať rôzne pozície v krátkom čase, čo by v zamestnaní nebolo možné. Vďaka nim viem, čo čakať sama od seba v ťažkých situáciách a čo zvládam lepšie ako ostatní.

 Odvahu

Ak máte kontakty na skvelých ľudí ktorým dôverujete, zopár skúseností a viete, čo vám ide najlepšie, zistíte, že každá nástraha v živote je výzvou. S každou výzvou sa toho naučíte ešte omnoho viac. Odvaha nie je nemať strach, ale napriek nemu čeliť problémom. Problémy sú iba príležitosti mimo vašej komfortnej zóny.

Katarína, AIESEC Trnava

My AIESEC adventure

Nelka Mašlonková

Nelka Mašlonková

Moje meno je Nelka a som študentkou účtovníctva. Som v tejto študentskej organizácii síce len od októbra 2015, ale to čo mi AIESEC dal sa dá len ťažko opísať v pár vetách.

Môj prvý kontakt so stážistami počas ich „Welcome party“

Môj prvý kontakt so stážistami počas ich „Welcome party“

Bola som súčasťou tímu, ďalší semester budem mať možnosť viesť môj vlastný tím, mám možnosť stretávať ľudí z celého sveta, ľudia vďaka mne môžu odísť do zahraničia a možno im to aj zmení život. A čo je najdôležitejšie, stretla som úžasných ľudí s rovnakými hodnotami, ktorí sa stali mojimi najlepšími kamarátmi. Ťaháme za jedno lano, máme spoločný cieľ a pracujeme pre lepšiu spoločnosť. Zažívame spolu úžasné chvíle a ja viem, že sa na týchto ľudí môžem spoľahnúť kedykoľvek a obrátiť sa na nich s čímkoľvek.

AIESEC mi zmenil život a nikdy nebudem ľutovať rozhodnutie, že sa pridám. Títo ľudia sa neboja snívať veľké sny. Pretože, ak človek naozaj chce, všetko je možné. V tejto organizácii som sa naučila, že len pomáhaním iným ľuďom, môžeme dostať viac ako máme a že najšťastnejší ľudia nie sú tí, ktorí dostávajú viac, ale tí, ktorí dávajú viac.

Prvá lokálna konferencia, na ktorej som spoznala množstvo ľudí a zistila, čo AIESEC skutočne robí

Prvá lokálna konferencia, na ktorej som spoznala množstvo ľudí a zistila, čo AIESEC skutočne robí

Vďaka AIESEC mám pocit, že niekam patrím a že robím niečo zmysluplné pre spoločnosť. AIESEC ma naučil, že každý človek je výnimočný. Vedela som, že ak sa na to dám, tak už nebudem mať toľko času ako predtým, ale stojí to za to. Ten pocit, že môžem niekomu pomôcť splniť jeho sny, je na nezaplatenie.

Ľudia sa ma často pýtajú, prečo to robím, keď za to nemám zaplatené a len ma to oberá o čas. A na túto otázku existuje jednoduchá odpoveď: „Nepotrebujem peniaze za to, že pomáham iným ľuďom. Skúsenosti, motivácia, spomienky, zážitky a úžasní ľudia sú pre mňa viac ako peniaze.“

Nelka, AIESEC Bratislava

 

Ako to u mňa s AIESEC začalo?

Veronika Machová

Veronika Machová

Každý o AIESEC napíše niečo iné, niečo svojské, negatívne alebo pozitívne. Záleží už na tom ako to vnímame. Môj príbeh je takisto svojský ale zároveň jednoduchý. Aby ste teda vedeli volám sa Veronika Machová, každý ma volá Veve a momentálne vediem pobočku AIESEC Bratislava. O tejto organizácií som sa prvý krát dozvedela na zápise. Sedeli sme v laviciach počúvali nekonečný prehovor o BOZP a potom nasledovali nejaké dve študentky. Čo to o AIESEC predstavili, ale zhrnula som si, že to zaberie priveľa času a že škola a priateľ plus nejaká brigáda mi úplne stačia.

Semester prešiel. Vzťah skončil. Času bolo viac. Tak som vo februári 2014 otvorila registračný formulár a prihlásila sa. Nasledovalo výberové konanie, ktoré úprimne bolo dosť „sranda“.  Logicky, keďže to tu čítate tak ma vybrali. A odvtedy som len a len pokračovala ďalej. Lebo presne to je jedna z obrovských výhod v AIESEC. Ak chceš dosiahnuť viac, tak sa ti tie dvere otvoria. K tomu sa mi však v hlave objavuje otázka, ktorú počúvam dosť často. Prečo AIESEC venujem toľko času keď to mám neplatené? Hm, úprimne dôvodov je nekonečno. Hlavným je, platia ma – skúsenosťami. Ostatné dôvody sú napríklad ľudia, obrovský network, kamaráti po celom svete, zistila som čomu sa chcem v živote venovať, prezentačné zručnosti…

CEC Medzinárodna konferencia v Gyori 2015

CEC Medzinárodna konferencia v Gyori 2015

Menovala by som to do nekonečna.  Takisto veľakrát počujem o tom, že však sú aj lepšie organizácie, že to čo som sa naučila v AIESEC, to sa môžem aj vo firme a tam ma aj budú platiť. Úprimne si myslím, že to je pravda. Ak sa niekto chce stať členom AIESEC tak sám zistí, či práve táto organizácia je tá správna. Pre mňa bola a aj vždy bude.

Veronika, AIESEC Bratislava

 

AIESEC – reálna „sociálna sieť“, ktorá mi zmenila život

Erika Mazuchová

Erika Mazuchová

Keď som prvýkrát prišla do Prešova ako čerstvo prijatá študentka tunajšej univerzity, vôbec som netušila, čo ma tu čaká. Ako nie až tak hrdá západniarka, ktorá sa zrazu ocitla na východe a mala začať štúdium práve tu som nebola veľmi spokojná s tým, kam ma osud zaviedol. Mala som však príležitosť začať s čistým štítom na mieste, kde ma nikto nepoznal, kde som ja nepoznala absolútne nikoho, a kde som sa mohla stať kýmkoľvek – príležitosť zmeniť svoj život. Ani som netušila, aká pravda to nakoniec bude.

Z nudy a nechute k tomu, že mám najbližšie roky stráviť na Slovensku, na východe, kde „nič nie je a nič sa nedeje“, som sa rozhodla zapojiť do organizácie AIESEC. Pamätám si to ako teraz, keď som posielala prihlášku na niečo, o čom som nemala ani poňatia, ale povedala som si, prečo to neskúsiť? Veď nechcem celé dni chodiť iba do školy a zo školy, na intrák a na kávy či pivá. A tak som sa jedného dňa ocitla na osobnom pohovore, kde sedeli celkom sympatickí ľudia v mojom veku, ktorí sa ma ako profesionáli pýtali rôzne otázky a vysvetľovali mi, o čom AIESEC je.

Úvodná konferencia

Úvodná konferencia

Tým dňom sa to celé spustilo. Najprv som sa zúčastnila malej konferencie tu v Prešove. Nemala som od toho veľké očakávania, po prvom dni však boli preplnené asi 100 násobne a ja som sa ocitla v skupine ľudí, ktorí boli doslova úžasní. Potom nasledovala ďalšia konferencia – niekde na druhej strane Slovenska. Vraj tam bude asi 300 členov organizácie z celého Slovenska. WAU! Spoznala som ľudí, ktorí boli všetci iní ale predsa v niečom podobní, a ktorí chceli robiť niečo pre seba aj pre ostatných. Toto bol moment, kedy som si povedala, že tu chcem niečo dosiahnuť. A že je to miesto, kde sa môžem stať lepším človekom sama pre seba.

Národná konferencia AIESEC Slovensko

Národná konferencia AIESEC Slovensko

Každý deň priniesol niečo nové, zaujímavé, každý deň som sa niečo učila, niečo nové dozvedela a prekonávala samú seba. Robila som veci, na ktoré som si predtým netrúfala – hovorila pred ľuďmi, viedla som svoj vlastný tím, telefonovala firmám, chodila na stretnutia s riaditeľmi škôl, viedla pohovory s inými študentmi, vymýšľala a organizovala podujatia. Jednoducho som mohla robiť a učiť sa všetko. A tá najlepšia vec? Robila som to, lebo som chcela, lebo ma to bavilo, lebo sa mi to oplácalo a mala som okolo seba skutočných priateľov.

Môj prvý tím bol skutočne rôznorodý – každý z nás študoval niečo iné, bol v inom ročníku, mal iný príbeh a inú motiváciu, no napriek tomu sme sa stali jeden druhému veľmi blízkymi. Sú to jedni z najdôležitejších ľudí v mojom živote a pravidelne sa stále stretávame, aj keď všetci už teraz robíme niečo iné a nie sme spolu tak často.

Spomienky na prvý team

Spomienky na prvý team

AIESEC je podľa mňa najlepšia „sociálna sieť“, aká existuje, pretože je skutočná. Po desiatkach konferencií a podujatí nielen na Slovensku ale aj v zahraničí mám kamarátov hádam všade. Môžem sa na nich obrátiť o pomoc, ale aj sa u nich objaviť a viem, že či budem v Indonézii, v Alžírsku či v Chille, takmer v každej krajine nájdem niekoho, koho poznám.

Prešla som si mnohými pozíciami a skúšala rôzne veci. Nie vždy to bola iba zábava, niekedy boli dni náročné a často sa mi do  toho nechcelo. Robila som to predsa vo svojom voľnom čase a zadarmo. Avšak to, čo mi dalo členstvo v tejto organizácii, by som sa nikdy nenaučila trávením každej druhej noci na diskotékach či bezcieľnym vysedávaním za počítačom.

Prezentačné schopnosti v praxi

Prezentačné schopnosti v praxi

Už tri rok som hrdá na to, že som AIESEC-árka. Stále ma to baví a vidím v tom zmysel. Na Slovensku je 7 pobočiek, naša prešovská pobočka má za maskota tučniačika. Pre mňa sa stal symbolom toho, čo všetko som sa tu naučila –  pracovať s ľuďmi, vyjadriť svoj názor a postaviť sa za to, čomu verím. Zistila som, na čom mi v živote skutočne záleží a čo všetko v živote dokážem, pokiaľ skutočne budem chcieť. Naučila som sa nevzdávať sa.

AIESEC mi zmenil život, zmenil aj mňa. A za to som mu neskutočne vďačná.

Erika, AIESEC Prešov

Z neznámych do roka tretia (AIESEC) rodina

Daniela Škojcová

Daniela Škojcová

Keď som prišla na vysokú školu, v novom meste som nepoznala takmer nikoho. Známosti ale nadväzujem, chvalabohu, celkom ľahko, tak to až taký problém nebol. V prvý týždeň bývania na internáte som mala dobré vzťahy so spolubývajúcimi, našla som si spriaznenú dušu medzi novými spolužiakmi, ale stále mi niečo chýbalo.

Po mesiaci som to zistila – chýbal mi AIESEC. Miesto, kde som konečne stretla mladých ľudí, ktorí na sebe reálne pracujú. Na svojej prvej  konferencii som prvýkrát počula o tom, ako správne prezentovať a rozprávať pred ľuďmi, ako si správne zorganizovať čas… a dokonca som si to aj mohla vyskúšať a následne som dostala spätnú väzbu. Títo ľudia verili v to, že úprimnosť a hodnotenie sa navzájom ich posúva ďalej. A verili správne. Bežní kamaráti ti nikdy nepovedia do očí čo robíš zle, čo by si mal zmeniť, čo im naozaj na tebe vadí. A aj vďaka toľkej úprimnosti, inšpirácie, podpory a pomoci sa AIESEC začal stávať mojou treťou rodinou. Vďaka tým ľudom.

Daniela Škojcová

Daniela Škojcová

Ľudia tu mi sú veľmi podobní. Už počas prvej konferencie som našla svoju „AIESEC dvojičku“, ktorá pri mne stála vždy, keď som to potrebovala. Prežili sme spolu rok vo výkonnej rade pobočky, kde nás bolo spolu šesť. Šesť zo začiatku úplne odlišných ľudí. Po prvých mesiacoch sme sa akceptovali, po ďalších hádali a po prvom spoločnom pol roku sa z nás stali veľmi dobrí kamaráti.

Daniela Škojcová

Daniela Škojcová

A to nie je všetko, siaha to aj za hranice! Tu som zistila, že aj vo svete sú rovnako šialení a ambiciózni mladí ľudia ako som ja. Mám skvelý kamarátsky vzťah s Egypťanom, ktorý je mojím osobným koučom. Pol roka som pracovala s Moldavčankou, ktorá ma viedla počas mojej pozície viceprezidentky marketingu na lokálnej pobočke. Nie len, že ma naučila o marketingu viac, ako celý rok štúdia na vysokej škole, ale v našom tíme marketérov vytvorila tak silné vzťahy, že mi pri našom poslednom tímovom stretnutí vypadlo pár sĺz.

Daniela Škojcová

Daniela Škojcová

A skrátka cítim, že vďaka týmto ľuďom som sa stala lepším človekom. Človekom, ktorý už nemyslí len na seba a svoje potreby, ale ktorý myslí aj na druhých a svet okolo neho. Človekom, ktorý už nerieši čo všetko spraviť pre to, aby mal v škole samé A-čka, ale ktorý sa na vzdelávanie pozerá komplexnejšie a hľadá možnosti, ako ho celkovo vylepšiť. Človekom, ktorý na sebe stále pracuje. Nie len pre sebecké dôvody, ale pre to, že vie, čím lepší je, tým viac toho môže pozitívne ovplyvniť.

Daniela Škojcová

Daniela Škojcová

A nie. Počas tohto obdobia som necestovala. Stalo sa to všetko tu, na Slovensku.

Daniela, AIESEC Nitra