AIESEC stáž Elena, Vietnam

Ako ma šokoval Vietnam a prečo som sa do neho zaľúbila

Elena, Vietnam

Elena, Vietnam

Takto pred rokom som sa vrátila domov z Erazmu v Nemecku, kde som študovala pol roka, a uvedomila som si jednu vec. Európa je pre mňa príliš malá. Kultúrne rozdiely sú zanedbateľné a potrebujem zažiť poriadnu zmenu. Rozhodla som sa preto, že mojou prvá pracovná skúsenosť po skončení štúdia by mala byť nielen zaujímavá a vyzývavá, ale aj dobrodružná a iná.

Iná. Keď som sa zamyslela, čo si predstavujem pod slovom „iná“, uvedomila som si, že chcem cestovať a spoznávať odľahlé miesta. Mimo Slovenska. Mimo Európy. Vybrala som si stáž v Ázii. Nikdy predtým som v Ázii nebola a ako študentka som si nemohla dovoliť dovolenku v tak ďalekej zemi.

Elena, Vietnam

Elena, Vietnam

Po necelých dvoch týždňoch hľadania som dostala prácu v Hanoji, hlavné mesto Vietnamu. O Vietname som doposiaľ vedela len z amerických filmoch a zo školy. Tak prečo nie?

Predtým, ako som priletela do Vietnamu, prečítala som si nejeden článok o ich odlišnej kultúre, náboženstvách a ich dejinách. Videla som veľa dokumentov o živote v Hanoji, no napriek tomu som sa pripravovala na kultúrny šok, ktorý som mala zažiť. A naozaj sa tak stalo.

Bola som šokovaná, akí priateľskí a otvorení ľudia ma privítali. Ako ma považovali od začiatku za ich kamarátku a pomáhali mi vo všetkom, keď som len naznačila, že by som s niečím mala mať problém. Bola som šokovaná, že ako čerstvá absolventka univerzity absolvujem od prvého týždňa tréningy spolu s manažérmi firmy, pre ktorú mám pracovať iba rok. Že sa ma hlavný manažér pýta na moje názory ako zlepšiť chod ich organizácie, a že som bola zahrnutá do procesu rozhodovania vo veciach, pre ktoré by som v Európe musela mať niekoľko rokov skúseností. Bola som šokovaná ich domácou kuchyňou a chuťami, ktoré kombinujú na tanieri. Hygienou v miestnych reštauráciách, hustou dopravou na uliciach, či faktom, že keď chcem ísť do obchodu, musím sa vyzuť pred dverami a vkročiť doň bosá. (Moja firma nie je výnimkou – všetci pracujeme bosí.)

Moje očakávania kultúrneho šoku zahŕňali vyššiu vlhkosť vzduchu, neznesiteľný smog a špinavé ulice. Na moje prekvapenie tieto veci sa ukázali byť len zrnkami piesku.

Ak sa cítite byť neistá či cestovať alebo ostať v prostredí, ktoré dobre poznáte, opýtajte sa sami seba, kedy ste naposledy niečo robili po prvýkrát.

Elena, Vietnam

Elena, Vietnam

Ak by ste sa opýtali mňa… Prvýkrát som šoférovala motorku. Prvýkrát som jedla chobotnicu. Prvýkrát som varila vietnamské jedlá. Prvýkrát som navštívila 5000 rokov starý chrám. Prvýkrát som prechádzala cez dvojprúdovú cestu, na ktorej išlo vedľa seba 10 motoriek (niektoré aj v protismere), a ktoré nespomalili ani náznakom, keď som chcela prejsť. Prvýkrát som úspešne zjednávala cenu s taxikárom bez toho, aby on hovoril po anglicky a ja slovko po vietnamsky. Prvýkrát som jedla cukrovú trstinu ako zákusok a pila vajcovú kávu… Takto by som mohla pokračovať do nekonečna. Každý deň zažívam malé kultúrne šoky a každý deň robím niečo prvýkrát. Nakupovať potraviny sa odrazu stalo dobrodružstvom.

Nemôžem vám opísať výhody života vo Vietname, ak ste ich nezažili. Môžem len dodať, že je to úžasný pocit, keď si vás na ulici fotia ako celebritu a v peňaženke máte milióny…

Elena