AIESEC – reálna „sociálna sieť“, ktorá mi zmenila život

Erika Mazuchová

Erika Mazuchová

Keď som prvýkrát prišla do Prešova ako čerstvo prijatá študentka tunajšej univerzity, vôbec som netušila, čo ma tu čaká. Ako nie až tak hrdá západniarka, ktorá sa zrazu ocitla na východe a mala začať štúdium práve tu som nebola veľmi spokojná s tým, kam ma osud zaviedol. Mala som však príležitosť začať s čistým štítom na mieste, kde ma nikto nepoznal, kde som ja nepoznala absolútne nikoho, a kde som sa mohla stať kýmkoľvek – príležitosť zmeniť svoj život. Ani som netušila, aká pravda to nakoniec bude.

Z nudy a nechute k tomu, že mám najbližšie roky stráviť na Slovensku, na východe, kde „nič nie je a nič sa nedeje“, som sa rozhodla zapojiť do organizácie AIESEC. Pamätám si to ako teraz, keď som posielala prihlášku na niečo, o čom som nemala ani poňatia, ale povedala som si, prečo to neskúsiť? Veď nechcem celé dni chodiť iba do školy a zo školy, na intrák a na kávy či pivá. A tak som sa jedného dňa ocitla na osobnom pohovore, kde sedeli celkom sympatickí ľudia v mojom veku, ktorí sa ma ako profesionáli pýtali rôzne otázky a vysvetľovali mi, o čom AIESEC je.

Úvodná konferencia

Úvodná konferencia

Tým dňom sa to celé spustilo. Najprv som sa zúčastnila malej konferencie tu v Prešove. Nemala som od toho veľké očakávania, po prvom dni však boli preplnené asi 100 násobne a ja som sa ocitla v skupine ľudí, ktorí boli doslova úžasní. Potom nasledovala ďalšia konferencia – niekde na druhej strane Slovenska. Vraj tam bude asi 300 členov organizácie z celého Slovenska. WAU! Spoznala som ľudí, ktorí boli všetci iní ale predsa v niečom podobní, a ktorí chceli robiť niečo pre seba aj pre ostatných. Toto bol moment, kedy som si povedala, že tu chcem niečo dosiahnuť. A že je to miesto, kde sa môžem stať lepším človekom sama pre seba.

Národná konferencia AIESEC Slovensko

Národná konferencia AIESEC Slovensko

Každý deň priniesol niečo nové, zaujímavé, každý deň som sa niečo učila, niečo nové dozvedela a prekonávala samú seba. Robila som veci, na ktoré som si predtým netrúfala – hovorila pred ľuďmi, viedla som svoj vlastný tím, telefonovala firmám, chodila na stretnutia s riaditeľmi škôl, viedla pohovory s inými študentmi, vymýšľala a organizovala podujatia. Jednoducho som mohla robiť a učiť sa všetko. A tá najlepšia vec? Robila som to, lebo som chcela, lebo ma to bavilo, lebo sa mi to oplácalo a mala som okolo seba skutočných priateľov.

Môj prvý tím bol skutočne rôznorodý – každý z nás študoval niečo iné, bol v inom ročníku, mal iný príbeh a inú motiváciu, no napriek tomu sme sa stali jeden druhému veľmi blízkymi. Sú to jedni z najdôležitejších ľudí v mojom živote a pravidelne sa stále stretávame, aj keď všetci už teraz robíme niečo iné a nie sme spolu tak často.

Spomienky na prvý team

Spomienky na prvý team

AIESEC je podľa mňa najlepšia „sociálna sieť“, aká existuje, pretože je skutočná. Po desiatkach konferencií a podujatí nielen na Slovensku ale aj v zahraničí mám kamarátov hádam všade. Môžem sa na nich obrátiť o pomoc, ale aj sa u nich objaviť a viem, že či budem v Indonézii, v Alžírsku či v Chille, takmer v každej krajine nájdem niekoho, koho poznám.

Prešla som si mnohými pozíciami a skúšala rôzne veci. Nie vždy to bola iba zábava, niekedy boli dni náročné a často sa mi do  toho nechcelo. Robila som to predsa vo svojom voľnom čase a zadarmo. Avšak to, čo mi dalo členstvo v tejto organizácii, by som sa nikdy nenaučila trávením každej druhej noci na diskotékach či bezcieľnym vysedávaním za počítačom.

Prezentačné schopnosti v praxi

Prezentačné schopnosti v praxi

Už tri rok som hrdá na to, že som AIESEC-árka. Stále ma to baví a vidím v tom zmysel. Na Slovensku je 7 pobočiek, naša prešovská pobočka má za maskota tučniačika. Pre mňa sa stal symbolom toho, čo všetko som sa tu naučila –  pracovať s ľuďmi, vyjadriť svoj názor a postaviť sa za to, čomu verím. Zistila som, na čom mi v živote skutočne záleží a čo všetko v živote dokážem, pokiaľ skutočne budem chcieť. Naučila som sa nevzdávať sa.

AIESEC mi zmenil život, zmenil aj mňa. A za to som mu neskutočne vďačná.

Erika, AIESEC Prešov