AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Barbora

A tak som sa dostala do Indonézie…

S myšlienkou vycestovať do zahraničia som sa pohrávala už od prvého ročníka na vysokej škole. Doma ma nič nedržalo a chcela som sa v živote pohnúť ďalej. Uvedomovala som si, že študovať nebudem večne a tie možnosti, aké mám teraz, mať tiež dlho nebudem. Vždy som túžila cestovať, spoznávať, zažívať a nechcela som sa raz zobudiť a myslieť na to, čo všetko som mohla zažiť, lebo som nenabrala odvahu. Tú som naberala už dlho a zistila som, že človek na niektoré veci nebude úplne pripravený nikdy, proste treba skočiť do rieky a plávať sa už naučí. Ako študenti máme v dnešnej dobe nespočetne veľa možností ako cestovať a spoznávať svet, stačí si vybrať z ponuky a ísť. Preto som to chcela využiť naplno. AIESEC mi ponúkol presne to, čo som hľadala. Vedela som, že chcem ísť niekam naozaj ďaleko, pretože som chcela spoznať úplne inú kultúru a mentalitu, a zároveň niekam, kam by som sa inokedy len tak ľahko nedostala. A tak som sa dostala do Indonézie.

Už z prvého pohľadu na okolitú krajinu z okienka lietadla bolo jasné, že som  prišla do úplne iného sveta. Prvým rozdielom, ktorý tam človek pocíti je vysoká vlhkosť vzduchu a teplo. Všade okolo rastú palmy a banánovníky a hustota domov ako aj množstvo ľudí sú veľmi vysoké. Po príchode sa z Vás stane behom chvíľky milionár a v peňaženke namiesto dvadsiek nosíte státisícovky. Jedným z najväčších šokov však bola indonézska doprava. Tá sa dá nazvať asi len organizovaný chaos s jediným pravidlom: silnejší vyhráva.

V Indonézii som bola som súčasťou veľkého projektu o kultúrnej výmene. Spoznávali sme ich kultúru, učili nás ich jazyk, tanec, hrali sme na tradičné hudobné nástroje, učili sme sa batikovať, vyskúšali sme si pravý indonézsky život v dedine, sadili sme ryžu a cestovali sme po okolí. Predstavovali sme im našu kultúru, zvyky, podieľali sme sa na rozvoji turistických miest, zúčastňovali sme sa rôznych akcií pre domácich s početným zastúpením indonézskych médií. Bolo to vtipné pretože sme tam vďaka bielej pleti boli automaticky považovaní za celebrity a vážených hostí. Všetci tam na nás boli nesmierne milí a stále sa s nami fotili. Počas voľných dní sme precestovali takmer celú Jávu, navštívili sme ostrovi Bali, Lombok, Gili Trawangan a nakoniec aj úžasný Singapure.

Keď som do Indonézie prišla, prekvapivo sa žiadny kultúrny šok nekonal. Pripadala som si, že som tam bola už dlho. Bolo to tak iné a pritom tak rovnaké, normálne, prirodzené. Neviem to vysvetliť. Celá stáž bol jeden nezabudnuteľný zážitok. Nikdy mi nenapadlo, že si budem môcť vyskúšať stolovanie na zemi na banánovom liste, jesť rukami, ochutnať hada, ovocie a jedlá, ktoré som ani nevedela, že vôbec existujú, plávať v mori s obrovskou morskou korytnačkou, vyliezť na aktívnu sopku alebo modliť sa v mešite zahalená od hlavy po päty. Stáž v Indonézii pre mňa znamená neoceniteľnú skúsenosť, dobrodružstvo, priateľstvá na celý život, nový pohľad na svet, osobný rozvoj. Videla som na vlastné oči úplne inú kultúru, krásne a zaujímavé miesta, mala som šancu pochopiť iné náboženstvá, vyznania, spôsob života. Je úžasné, aký je dnes svet otvorený a aké v ňom máme možnosti. Vo svete je predsa toľko úžasných krajín a toľko možností, ako ich spoznávať. Bola by škoda nevyužiť to.

– Barbora, Indonézia, Global Volunteer