Ghana – zhmotnenie skutočného sna

Študentskú organizáciu AIESEC som veľmi nepoznala predtým ako som sa s nimi rozhodla absolvovať stáž. Aj keď som vedela o ich existencií, tak nikdy som sa nestihla viac zaujímať o to, čomu presne sa venujú a ako to celé funguje. Tak trochu aj náhoda ma zaviedla posledné leto touto cestou, a som rada, že som túto príležitosť využila a zároveň ju premenila na reálne zhmotnenie skutočného sna.

Už dlhšie som vedela, že by som veľmi rada na istý čas opustila hranice rodného kraja a zavítala niekam, kde by som sa cítila dostatočne príjemne a našla tak povediac druhý domov. Tak ako to pre niekoho môže evokovať krajiny západnej Európy, bezstarostnej Ameriky, či (pre nás) exotickej Ázie, tak pre mňa oba moje hlavné ciele spĺňal na počudovanie tzv. čierny kontinent. Čo sa týka výberu miesta stáže, v tom som mala jasno už od začiatku: najviac zo všetkého som chcela navštíviť jednu z afrických krajín, a… podarilo sa! Svoju dvojmesačnú kultúrnu stáž som absolvovala v západoafrickej Ghane a kebyže nemám kúpenú aj spiatočnú letenku, tak ma tam nájdete doteraz.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ghana, Radka

Svojou dobrovoľníckou činnosťou som sa podieľala na projekte v oblasti vzdelávania prevažne zdravotnej starostlivosti obyvateľov Ghany. Počas víkendu sme navštevovali miestu komunitu z „vidieka“ a počas týždňa sme chodievali prezentovať naše prezentácie do škôl s deťmi mladšieho až tínedžerského veku. Našimi úlohami bolo zvládnuť témy ako malária, HIV/AIDS, otázky hygieny a hygienických návykov, no celkovo sme sa snažili o skvalitnenie úrovne vzdelanosti v oblasti zdravia a jeho možností zlepšenia. Teraz si možno poviete, že ale nato určite bude treba mať vyštudovanú ak nie vysokú, tak aspoň strednú zdravotnícku (čo samozrejme nie je na škodu), ale v tomto prípade to nebolo podmienkou. Občas stačí byť zdravo zanietení pre to, čo môže byť nápomocné tam, kde to potrebujú.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ghana, Radka

Táto stáž však bola aj o spoznávaní krajiny, ľuďoch a ich mravoch a to už od prvej sekundy, takže počas voľných dní sme cestovali po krajine, navštívili viaceré turistické miesta a videli historické pamiatky, ktoré sú často späté napr. aj s érou obchodu s otrokmi. Ghana, tak ako aj mnohé iné africké štáty je veľmi pestrou krajinou čo sa týka religiozity, takže napr. práve tu nájdete všetky možné druhy cirkví, ktoré poznáte ale pravdepodobne aj také, ktoré ešte nepoznáte alebo ste minimálne nečakali, že ich tu objavíte.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ghana, Radka

Svoj tzv. prvý kultúrny šok som zažila hneď v prvých momentoch, kedy ma posadili do diaľkového autobusu, ktorý by vybavením mohol kľudne konkurovať aj náročnej európskej klientele a okrem toho, že vonku je 30 a vy miestami už mrznete z tej klimatizácie sa tomu zážitku a jeho dojmu z prvej cesty po Ghane nedalo vytknúť v podstate nič. S komfortom pokračujú aj situácie akonáhle dopravný prostriedok, v ktorom sa nachádzate zastaví (najčastejšie) v dopravnej zápche. V tom momente okolo vás začnú prechádzať húfy predajcov všemožného druhu tovaru, ktorý nosia na hlavách alebo držia v rukách a vám stačí si len otvoriť okno a priamo „za jazdy“ si kúpite všetko, čo potrebujete.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ghana, Radka

Príjemnou povinnou jazdou bolo nadviazanie nových priateľstiev a tiež rozšírenie si kultúrnych obzorov, nielen krajiny do ktorej idete, ale aj poznatky o mnohých iných krajinách, z ktorých prichádzajú ďalší stážisti. Tento mix kultúr môže na každého vplývať rôzne, ale mne zabezpečil konečne pocit hrdosti toho, odkiaľ som prišla ja. Okrem toho, že som vo svojom voľnom čase propagovala naše malé Slovensko som sa snažila čo najviac času tráviť s miestnymi obyvateľmi, ktorí ma učili od niektorých zvyklostí až po tanečné kroky afrického tanca azonto, ktoré sa mi dostalo pod kožu už v prvom momente.

Táto skúsenosť ma obohatila ako o jazykovú slovnú zásobu angličtiny, tak aj o možnosť priblížiť sa ľuďom ešte viac tým, že sa môžete naučiť viacero výrazov v miestnych jazykoch, aj keď je faktom už len to, že aj africká angličtina je často krát dialekt sám o sebe.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ghana, Radka

Mne radosť robili aj také maličkosti ako občas sa osprchovať v monzúnovej „prehánke“ kde zároveň zistíte, že si môžete už umyť aj hlavu a rovno oprať aj veci. Občas bez tečúcej vody, občas bez elektriny, občas malária na rováši, ale šťastná! To všetko sú spomienky a situácie, ktoré sa mi vybavia pri otázke ako som sa v tej Afrike mala.

Okrem živých spomienok na mnohé momenty a množstva skvelých ľudí, ktorých som spoznala by som sa chcela poďakovať aj členom AIESEC Ghana, ktorí sa o nás starali a postarali sa aj o momenty, ktoré sú pre mňa na nezaplatenie. Snáď by som to mohla zhrnúť konštatovaním, že vo mne osobne tieto dva mesiace života zanechali taký silný dojem, že sa tam čoskoro vraciam opäť, ale tento krát s tým, že s kúpou spiatočnej letenky sa vôbec neponáhľam. 😉

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ghana, Radka

Cestujte keď môžete, využite možnosti, ktoré máte, plňte si svoje sny a život Vám to oplatí v podobe poznatkov a skúseností, z ktorých budete môcť čerpať po celý život.

– Radka, Ghana, Global Volunteer

Litva – primálo riadkov na také množstvo zážitkov

Povedali mi, vraj napíš o svojej stáži! Ako mám do pár viet zhrnúť také množstvo zážitkov, precestovaných miest a zaujímavých ľudí, ktorých som tam stretla? V nasledujúcich riadkoch sa však o to pokúsim.

Na mape Európy je mnoho miest, ktoré sú medzi turistami populárne. Pobaltské štáty na severe Európy však medzi takéto typické turistické destinácie nepatria. No mali by. Ja som o Litve a jej kultúre počula dovtedy len málo, no práve kvôli tomu som sa tam vybrala.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Zuzana

Po prestupe vo Varšave bol mojou ďalšou zastávkou Kaunas – 2. najväčšie mesto Litvy. Spolu so mnou tam na stáž prišli ľudia z Latinskej Ameriky, Európy, Afriky aj Ázie – dokopy 9 ľudí deliacich sa o 1 kúpeľňu. Vtipné zážitky odtiaľ by boli námetom na ďalší samostatný blog.

Náplňou nášho projektu bolo prednášať o svojej kultúre na miestnych stredných školách a viesť rôzne workshopy pre študentov. V praxi to vyzeralo asi takto: cez deň som prednášala o Slovensku, večer som spoznávala miestnu kultúru, cez víkendy objavovala susedné štáty. Jednoducho idyla.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Zuzana

V našom apartmáne sme takisto mali mimoriadne podnetné prostredie. Za zvukov živej brazílskej hudby pri učení sa afrických tancov a príprave kyrgyzskej večere rozoberať čínsku kultúru. Práve tento multikulturalizmus bol pre mňa asi najlepším prvkom celej stáže.

Niekoľko týždňov sme dokonca bývali priamo v hosťovských rodinách – Litovčania sú mimoriadne milí a pohostinní ľudia. Spoločne sme precestovali krajinu – Litva je rovinatým pobrežným štátom (niektorí z mojich študentov dokonca nikdy nevideli kopec!!). Nájdete tam však aj množstvo krásnych jazier. V mestách ešte cítiť sovietsku minulosť, podobne ako u nás, avšak v historickom centre hlavného mesta Vilniusu si prajete stratiť sa a objavovať jeho malebné uličky.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Zuzana

Oficiálnym jazykom je litovčina, starší ešte plynule hovoria rusky. V obchodoch platia litasmi a, čo je najdôležitejšie, všetci žijú basketbalom. Ten je tu, nebojím sa napísať, druhým náboženstvom.

Teraz už toto všetko viem. Teraz už môžem povedať, že som precestovala pobaltské štáty. Teraz mám dve rodiny a skvelých priateľov z celého sveta. Ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo, ale vrátila som sa, aby som neskôr mohla opäť vycestovať na miesta, kde som ešte nikdy nebola. 🙂

– Zuzana, Litva, Global Volunteer

Čo ma naučila Čína

Presťahovať sa do Anglicka je už otrepané. Presahovať sa do USA, alebo Austrálie je zase „cool“. Ale čo tak presťahovať sa do Číny? To je čisté bláznovstvo. Na to, aby ste do tejto krajiny len neprileteli ale aj v nej ostali, potrebujete okrem kúska šialenstva aj obrovskú dávku odvahy, sebazaprenia a odhodlania makať. Pretože rovnako ako v iných krajinách, aj tu platí, že zadarmo nedostanete nič. Keď si totižto myslíte, že Čína je rovnako šialene lacná ako napríklad Thajsko, tak ste na veľkom omyle.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Čína, Mária

V tejto krajine navyše všetko funguje úplne inak. Okej, teraz sa začnete pýtať, čo všetko. No, úplne všetko. Od takých eskalátorov, ktoré jazdia opačne, cez toalety, ktoré vás naučia „drepovať“ a zadržiavať dych po dobu výkonu telesných potriebaž, po takých obyčajných ľudí. Bez servítky vám totižto povedia hocičo. Že ste pribrali úplne všade, že ste škaredý alebo ste privysoká a tak môžete zabudnúť na frajera a zmieriť sa so životom osamote. Nie, nesnažím sa vás odradiť, ale pripraviť na všetko. Pretože okrem toho, že je tu všetko iné, je tu tiež všetko možné. A je rozdiel, či sem prídete na dvojtýždňovú dovolenku, alebo či sa sem na niekoľko mesiacov presťahujete. Ako turistke či turistovi vám rozdiely budú pripadať kúzelné a milé. Lenže vy ste sem neprišli pozerať pamiatky, prírodu, nakúpiť čaje a spakovať sa domov. Vy tu ostávate a po úvodnom očarení nastáva realita, ktorá môže byť niekedy príliš tvrdá, hlavne ak žujete cesto, ktoré sa tvári ako pizza.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Čína, Mária

V Číne nevedia variť západnú kuchyňu. A čínska „čína“ má od slovenských panda – reštaurácií na tisíce kilometrov ďaleko. Niektoré jedlá vyzerajú chutne ale pritom ich vypľujete hneď po ochutnaní. Iné vyzerajú odporne, ale keď im dáte šancu, zistíte, že sú super. Napríklad taký horúci nápoj zo zelených fazúľ alebo sladká polievka z červenej fazule. Po svojej niekoľko mesačnej skúsenosti by som však nemenila. Navštíviť krajinu len na dovolenku znamená len olíznuť niečo málo z tej smotany, pokiaľ máte šťastie a viete kam ísť a čomu sa vyhnúť. Žiť v krajine ale znamená skutočne spoznávať a spoznať. Nielen turistické atrakcie a dostupné miesta. Ale i život v rodinách, miesta, kde budete ako jediná osoba zo západu, večeru v reštaurácií priamo na ulici o jednej ráno, deti naháňajúce potkana o veľkosti mačky, porcovanie hadov a korytnačiek na trhu, schované uličky s krásne voňajúcimi kvetmi, ktoré kvitnú celý rok, trh so starožitnosťami, ale v prvom rade spolužitie s miestnymi. Spoluprácu s nimi, ktorá vás niekedy doháňa k (samo)vraždeným myšlienkam. Pocity zúfalstva, keď sa snažíte rozumieť ich angličtine. Momenty absolútneho rehotu, keď sa smejete čínskemu vtipu, napriek tomu, že mu nerozumiete. Chvíle zábavy na karaoke, či bedmintone, kde ste za atrakciu. A život celebrity, keď si vás celé mesiace vonku ľudia fotia, lebo máte bielu pleť. Hrdosť na svoju výšku, keď v denno-dennej tlačenici v metre občas pôsobíte aj so 164 centimetrami ako vysoká.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Čína, Mária

A to najdôležitejšie? Túto krajinu síce nikdy nepochopíte a tejto snahy sa aj veľmi rýchlo vzdáte, ale časom ju prijmete a ona vás úplne zmení. Čína vás naučí o živote viac, než váš doterajší život. Rôznorodosť a rozdielnosť vás naučí tolerancii a trpezlivosti. Obrovské znečistenie a smog vás donúti začať sa zaujímať o životné prostredie. Do očí bijúca bieda chorých ľudí, ktorí žijú s rodinami na ulici, vás donúti zase pokore. Budete si vážiť aj také veci ako krajec chleba či pohár vody. Čínu by mal zažiť každý. Prečo je táto krajina jedinečná, vám nevysvetlí žiadny blog ani kniha. Príliš nepremýšľajte, príliš neštudujte a nebojte sa. Na strach nie je čas. Čína žije, Čína sa mení a rastie každý deň a nikto nevie, dokedy toto šialené tempo vydrží. Preto sa jednoducho zbaľte a choďte. A P.S. nezabudnite si zbaliť aspoň desať horaliek a jednu slivovicu!

– Mária, Čína, Global Talent

Dni a noci v Bulharsku

Skúšky na konci prváku  sa mi podarilo na UKF ukončiť našťastie dosť zavčasu. Na myaiesec.net som bola registrovaná už dlhšie, ponuky na stáže som si však dovtedy iba prezerala a hodnotila. Zaujal ma projekt v Bulharsku World playground – interaktívna výučba anglického jazyka v škôlke. Samozrejme som mala obavu ako to budem zvládať. Nemala som žiadnu podobnú skúsenosť s deťmi. Každý však musí niekde začať, nájsť odvahu prekonať sa, podstúpiť riziko. Od toho momentu sa všetko zbehlo veľmi rýchlo. Na email mi odpovedali hneď, po skype interwiew som o 3-4 dni vycestovala.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Zuzana

Bolo to vlastne šťastné rozhodnutie navštíviť práve prímorské mestečko Varnu (kandidát na európske hlavné mesto kultúry 2016). Je tu skutočne široké spektrum možností pre trávenie voľného času : či už delfinárium, zoo, múzeá, parky alebo pláže. Taktiež je to univerzitné mesto (plné mládeže) s rušným nočným životom. Nás stážistov rozdelili do 2 bytov. Boli sme z rôznych krajín: Tunisko, India, Honkong, Brazília, Poľsko, Slovinsko a Slovensko v mojom zastúpení.  Pracovali sme v 4 súkromných škôlkach cca 4 hod. denne + víkendy voľné. Deti mali od 3-12 rokov. Preberali sme s nimi pripravené okruhy tém, o ktorých sme im rozprávali (zdravie, jedlo, naša krajina, zvyky). Väčšinou sme im púšťali videá, ukazovali obrázky, spoločne spievali, tancovali, hrali hry, chodili na prechádzky a taktiež na výlety. Krásne spomienky mám na final event, organizovaný pre rodičov, kde ich deti prezentovali rôzne nacvičené hry a scénky v angličtine. Panovala príjemná atmosféra.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Zuzana

Čo bol môj najlepší zážitok? Je ťažké vybrať jeden jediný. Bolo to napr. stretnutie s inšpiratívnymi stážistami, samotná spolupráca s členmi AIESEC VARNA a NITRA (pretože bez nich by som bola chudobnejšia o túto skvelú skúsenosť), ďalej úžasné boli hlavne deti – ich zvedavosť, úprimná radosť z maličkostí a našej pozornosti, vážim si aj dobré vzťahy s majiteľmi škôlky, ktorí nám ponúkali aj ďalšiu spoluprácu.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Zuzana

A moja najhoršia a zároveň paradoxne s odstupom času aj najlepšia skúsenosť bola výlet do Sunny Beach – ktorý sme absolvovali už ako inak všetci stážisti spolu. Po ceste autobusom a prehliadke mesta sme sa rozhodli okúsiť silu noci i tu. Po vydarenej party sme sa uložili nadránom na spánok – samozrejme  na pláži. V noci však bola príšerná kosa. Stále mám úsmev na perách, keď si spomeniem, ako som s kamoškou zo Slovinska delila o 1 pár hrubých ponožiek. Bolo to od nej obetavé gesto, keď mi ponúkla čo sama potrebovala, len aby som sa cítila pohodlnejšie. Nebola to banalita .Aké nemilé však bolo naše prekvapenie, keď  sa strhla búrka. Chvíľu sme sa všetci natlačený pod slnečníkom na lehátkach presviedčali, že to o chvíľu prejde. Krátko na to, sme však zutekali do otvoreného baru na horúcu čokoládu cca o 5-6 ráno. Búrka stále silnela a tak sme sa rozhodli zobrať 1. ranný autobus. Ako sa však dostať taký kus z baru na autobusovú zastávku?  Nebolo priveľa riešení. V rámci úsporných opatrení (ušetriť si nejaké suché oblečenie) sme sa povyzliekali do plaviek a prebehli cez mesto. O pár minút sme sa už sušili na záchode autobusovej zastávky, aby sme mohli šťastní prešťastní nastúpiť do autobusu. Toto neplánované dobrodružstvo nás spojilo a bolo tým pravým team buildingom.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Zuzana

S čím by mal stážista počítať? Že na 100% nastanú situácie s ktorými si nebudeš vedieť dať rady. Je fajn mať pripravený plán B. Pokúsiť sa byť predvídavý, …čo ak ma nevyzdvihne člen AIESEC, …čo ak nebudem spokojný s tým a tým (v podstate je všetko hlavne o komunikácií). Treba byť sebestačný, spoliehať sa v prvom rade sám na seba. Nemať veľké očakávania, byť skromný. O to milšie prekvapený budete, ak dostanete niečo navyše.

Teraz neskôr na sebe pozorujem, že stáž mi dala napr.: schopnosť spontánne sa rozhodovať, adekvátne reagovať na rôzne situácie, viac si užívať moment, neriešiť príliš mienku všetkých ľudí naokolo, byť pozitívnym príkladom, pracovať v tíme a prebrať zodpovednosť za svoje konanie. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi pomohli zrealizovať túto skúsenosť.

– Zuzana, Bulharsko, Global Volunteer

Russian „out of comfort zone“

Zažila som neskutočné leto na stáži v Rusku a mesto Saratov, tak ako ľudia v ňom mi neskutočne prirástli k srdiečku.Vycestovali sme dve baby zo Slovenska na rovnakú stáž, čo sa nestáva tak často, ale ja som bola veľmi vďačná, že 3000 km od domova mám aspoň niekoho, kto je tam so mnou. 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

V prvom rade sme zrušili stereotypy panujúce o tejto krajine:

  • Nie každý Rus je obrovský svalnáč
  • Nie, Rusi sa neprechádzajú po ulici so zbraňami
  • Nie, nie sú na každom rohu opití Rusi. Dokonca, my sme mali možnosť vypiť si s nimi len asi tri krát
  • Dá sa im dôverovať a sú milí, starostliví
  • Rusko nie je len o matrioškách a vodke

Pricestovali sme do neskutočne krásneho mesta Saratov, ktoré sa nachádza európskej časti Ruska. Je to obrovské mesto (však ako všetko v Rusku) a známe je vďaka mostu, ktorý bol svojho času najdlhším na svete. Má približne 4 km a spája mestá Saratov a Engels. Kultúrny šok sa dostavil už po príchode, keď sme zbadali dopravu. Nechápavo a zvedavo sme sa pozerali na všetky strany z „mini busu“- cesty boli prepchaté autami a tie sa správali, ako keby mal každý vodič svoje vlastné pravidlá. Trúbili na seba navzájom a šli jedno cez druhé bez akéhokoľvek systému.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Spomínaný „mini bus“ sa volá v Rusku mašrutka a je to veľmi obľúbený dopravný prostriedok. V menších dedinkách stačí, že ľudia prídu na najbližšiu hlavnejšiu cestu alebo ulicu a zakývajú na šoféra. Po nastúpení a usadení podajú peniaze po ostatných cestujúcich a výdavok sa im vráti rovnako. Hovorí sa: „Adeen billet pazalustah“. Mne osobne to spôsobovalo veľkú radosť, že som vedela pýtať lístok, tak som neskôr pýtala pre celú cestujúcu skupinu len ja. 🙂

Dostala som sa do veľmi milej „host family“, kde bola dcéra približne v mojom veku (dokonca s podobnou angličtinou). Prepustila mi celú svoju izbu a zatiaľ spávala na gauči. Dorozumievali sme sa rukami- nohami a po určitom čase sa už stačilo len jedna na druhú pozrieť a vedeli sme… bola veľmi starostlivá, keďže v Rusku nikdy nemáte dostatok informácii, veľa krát ma sprevádzala a vyzdvihla, aby som bezpečne prišla domov.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Naša prvá „zoznamovacia“ cesta viedla do Victory parku, ktorý je obrovskou expozíciou vojnových zbraní, prostriedkov, tankov, lietadiel, áut, ale taktiež poľnohospodárskych strojov, tradičných domov ukazujúcich rôzne architektonické štýly a maľby. Ďalej sú tu pamätníky, monumenty, zákopy, v ktorých žili ľudia počas vojny a kusy odlomených lietadiel, na mieste, kde v skutočnosti dopadli. Najsilnejším momentom však bola prehliadka vlaku, v ktorom je všetko ponechané tak, ako za II. Svetovej vojny keď lekári poskytovali zdravotnú pomoc chorým a zraneným. Na samom vrchu sa nachádza 40 metrový pamätník nazvaný „Žeriavy“, ktorý je venovaný obetiam II. Svetovej vojny. Človeku sa z tohto miesta naskytne neuveriteľný pohľad na celé mesto. Nezabudnuteľné.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

V Saratove sme sa stretli s ostatnými stážistami z krajín India, Brazília, Rakúsko, Poľsko, Čína, dokonca Česká republika. Spolu sme chodili po pamiatkach, kostoloch, hrať spoločenské hry a stolný futbal do podnikov. Mali sme možnosť navštíviť Ruský tradičný cirkus, ktorý bol famózny (nevystupovali zvieratá! Len ľudia- akrobati). Ak pôjdete raz do Ruska, nenechajte si to určite ujsť! Taktiež sme si vyskúšali stanovanie, člnkovanie, kúpanie sa vo Volge. Každý deň bol na pláne pestrý program a počasie nám prialo, prišli sme v čase najväčších horúčav.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Po dvoch týždňoch strávených v Saratove a po absolvovaní kontrolných zdravotných vyšetrení sme cestovali do detského letného táboru Samgradu. Uvítalo nás vyše 200 detí a bolo to veľmi milé. Najlepšie však na tábore bolo to, že sa nachádzal uprostred prírody (nablízku bol akurát malý obchodík a pár domčekov), bez mobilného a internetového signálu. Deti mali veľa záujmov, krúžkov, ktorých sme sa zúčastňovali s rovnako detskou radosťou aj my. Vyrobili sme si masky, vyšívali, maľovali, strihali a lepili, tancovali ruský tradičný tanec, hrali rôzne športy. A každý večer bolo predstavenie prichystané deťmi a ich „važatmi“, vyhlásenie víťazov dňa a diskotéka. Bolo to skvelé načerpanie energie, oddýchnutie od všetkých bežných starostí v uponáhľanom svete, akési zastavenie sa a vychutnanie leta a života.

Po skončení tábora sme sa vrátili na zostávajúce dni do Saratova, kde sme bývali u druhej „host family“ a už sme boli dostatočne „okukané“, aby sme boli samostatnejšie a dokázali sme cestovať samé. Stretávali sme sa z väčšími deckami z tábora a s ich učiteľmi krúžkov v meste a tí nás zaviedli na miesta, kde sme ešte pred tým neboli. Navštívili sme múzeá, kostoly, môj najobľúbenejší park pri Volge. Oslávila som svoje narodeniny v troch časových pásmach- mala som telefonát z Indie, že podľa ich času už oslavujem, gratulovali mi v Rusku a taktiež o pár hodín na to zo Slovenska. 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Po šiestich týždňoch sa naša stáž chýlila ku koncu a chystali sme Global Village, čo bola veľmi príjemná skúsenosť. Konalo sa to v parku, každá krajina sme mali vlastný stolík s pripravenými tradičnými suvenírmi, prezentáciou, koláčikmi, a rozprávali sme sa s každým, kto sa pri nás zastavil. Na konci dňa sme sa už museli so všetkými rozlúčiť, lebo sme odchádzali do Moskvy.

V Moskve sme strávili dva dni plné chodenia, objavovania, fotenia a zaprisahania, že sa tam ešte vrátime. Neskutočné mesto, ktoré ohromí svojou krásou, veľkoleposťou a Ruskou eleganciou. Najkrajšia metropola, na ktorú sú Rusi právom hrdí.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Keď som odchádzala na kultúrnu stáž nemala som ani tušenia ako veľmi ma to zmení. Byť odkázaný úplne sám na seba, bez toho, aby vám do pár minút prišla hodiť „záchranné koleso“ vaša rodina alebo blízky. Vždy som si myslela, že cestovanie je len výsadou bohatých, čo si to môžu dovoliť, ale opak je pravdou. Cestovať môže každý kto chce a nebojí sa prekročiť vlastné hranice, ako sme to my nazvali prekročiť „zónu komfortu“. Pre mňa osobne to teda bolo o prekročení hraníc, prekonaní seba samej. Povedala som si, že už keď som sa nestratila v obrovskom Rusku, už sa asi nikde 🙂 . Rusko mi dalo veľa skúseností do života, vedomosť, že žiť sa dá aj inak ako ponáhľať sa za povinnosťami a prácou. Naučilo ma skromnosti a užívania si života. Taktiež mi dalo veľa skvelých ľudí, či už Rusov alebo ľudí z iných kultúr, priateľstvá, ktoré cez skype fungujú dodnes a dúfam, že ešte dlho budú. A raz ich rada uvítam doma na Slovensku alebo sa vrátim do Saratova, pozrieť sa z mosta na Volgu!

– Andrea, Rusko, Global Volunteer

Bulgaria – Be happy for this moment

Moja kultúrna stáž v bulharskej Sofii bola od samého začiatku úplnou náhodou. Namiesto nástupu do roboty po štátniciach, kedy som si uvedomila, že v čerstvých 23 rokoch je príliš skoro začínať život ťažko pracujúceho, som štyri dni pred deadlinom na prihlásenie natrafila na možnosť stáže prostredníctvom AIESEC. Povedala som si, prečo nie, a síce som o AIESEC ako takom ani o ponuke jeho stáží veľa nevedela, udalosti nabrali rýchly spád. Už po mojom študijnom erazmus pobyte v Slovinsku som bola úplne zbláznená do balkánskych krajín (Bulharsko však z tejto oblasti akoby vynímajúc), zvlášť do Srbska, a tak som začala vyvíjať úsilie, aby som mohla vycestovať práve do Belehradu. Veci sa však vyvinuli trošku inak a ja som sa naraz, nevediac ani ako, ocitla na 6- týždňovej kultúrnej stáži v Sofii, kde som participovala na úžasnom projekte WORLDPLAYGROUND, v rámci ktorého sme v tíme s ostatnými stážistami vyučovali angličtinu detičky v škôlkach. Priznávam, že keď som bola vo vlaku smer Bulharsko, ešte som ani sama nevedela, čo robím, vedela som len, že cestujem za dobrodružstvom, novými ľuďmi a skúsenosťami, čo sa mi samozrejme zdalo úžasné. Ani samotnej krajine ako takej som veľmi nedôverovala a ani po mojom príchode ma skepticizmus veľmi neopúšťal pri pohľade na nie celkom čisté mesto, desiatky túlavých psov a mačiek na uliciach, či názvy dôležitých inštitúcií výhradne len v azbuke. Avšak, tak rýchlo ako sa sprostredkovalo vybavenie mojej stáže, tak rýchlo som zmenila aj moje hlúpe uvažovanie, prečo danej krajine bolo vôbec umožnené vstúpiť do EÚ, a Sofiu a celé Bulharsko som si doslova zamilovala. Ako sa hovorí, vždy je všetko o ľuďoch a aj keď ma možno krajina spočiatku neočarila, kúzlo jej pre mňa dodali ľudia, s ktorými som sa tam stretla, spoznala a spriatelila sa. Už po mojej 6 – mesačnej skúsenosti na erazme som si myslela, že môžem povedať, že poznám kus sveta a veľa odlišných kultúr. No kým tam som mala možnosť spoznať ľudí naozaj z celej Európy, v Bulharsku som spoznala prakticky celý svet.

Bývala som na izbe s dvoma skvelými chalanmi – Indami, neskôr s úplne rôznorodými babami – Mexičankou, muslimskou Tunisankou a Kirgiszstankou, no a v závere to bolo trošku európske – s Poľkou a Taliankou. Veľmi sa mi páčilo, ako sme my, stážisti (ďalší z Egypta, Ruska, Číny, Južnej Kórey, Maďarska, Nemecka, Ukrajiny i afrického Kamerunu) trávili spoločne svoj voľný čas. Na obedoch, večeriach, prekvapivých vysokohorských túrach, žúrkach či pravidelných weekend-ových výletoch k bulharskému pobrežiu. Možno 6 týždňov nie je dlhá doba, ale je to dostatočne dlhý čas na to, aby človek tak trošku spoznal samého seba, svoje limity i nekonečné možnosti. Nie vždy to v kontexte kultúrnych rozdielov bolo ľahké, najmä pri práci v škôlke v rámci tak kultúrne diferencovaného tímu ľudí s častokrát úplne odlišnými predstavami, ale práve preto to hodnotím ako jednu z najlepších skúseností, akú som dosiaľ mala možnosť zažiť. Navyše je to niečo, čo budem mať navždy v sebe a nikto mi to nemôže vziať. Ďalšie inšpiratívne a dôležité posolstvo, ktoré mnohí z nás prehliadajú, som našla na chodbe intráku, kde som bývala: „Be happy for this moment, this moment is your life.“ A to je práve vec, ktorú som sa v Sofii naučila, resp. pochopila a pracujem na nej – život si treba užívať tu a teraz, netrápiť sa pre budúcnosť a tešiť sa z každého momentu, ktorý nám bol daný. Pretože v tej „vytúženej“ budúcnosti – bohvie, či sa bude opakovať! A tak som sa vrátila domov, s priateľmi z celého sveta, s ešte vrúcnejšou láskou k celému Balkánu a tiež k jednému výnimočnému bulharskému štátnemu občanovi. Kto by to bol povedal? Vďaka, AIESEC, za to, že som hneď po štátniciach nesadla do kancelárie a nezačala ťukať do pc a vďaka za to, že takúto predstavu už ani nemám. Living young and wild and free, that´s how it´s supposed to be.

– Sandra, Bulharsko, Global Volunteer

„Let´s enjoy Lithuania!“

Moja kultúrna stáž vo Vilniuse práve prebieha a sú to takmer dva týždne, čo som tu. Musím povedať, že čas tu beží veľmi rýchlo, aj keď dni sú  v porovnaní so Slovenskom o niečo dlhšie. Keď som pricestovala, prvý deň sa mi zdal nekonečný, asi kvôli tomu, že som cestovala celú noc a ráno som si len zložila veci na našom internáte a o 5 minút sme už išli do campu. Ten prebiehal na univerzite, vzdialenej asi 30-40 minút cesty autobusom od nášho internátu, takže spolu s cestou bola spojená aj obhliadka mesta.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Darina

Deti boli rozdelené do dvoch skupín na starších (od 15 do 18 rokov) a mladších (od 10 do 15 rokov). Spolu s Fínkou a Mexičanom sme boli v prvý deň so staršími, dávali sme im rôzne zoznamovacie aktivity, museli sa predstaviť , povedať niečo o sebe, a hlavne, čo by chceli v budúcnosti  študovať a robiť. Boli trošku znudení, ale bol to prvý deň aj pre nich, takže potrebovali  len lepšie sa spoznať. Ďalšie dni to išlo lepšie 🙂 Hneď po skončení campu sme išli do centra, kde sme navštívili vraj najlepší bar s terasou vo Vilniuse. Dali sme si tam ochutené pivo a ochutnali sme aj opekané chlebíčky so syrom. Ja som si dala aj Litovský šalát, niečo na štýl parížskeho šalátu s hráškom.

Ďalšie dni bežali oveľa rýchlejšie, každý deň sme mali nejaký program. Hneď na druhý deň išli splavovať rieku vo Vilniuse na kajakoch, a bol to pre mňa naozajstný zážitok. Krásna príroda naokolo a trocha adrenalínu, skrátka nádhera 🙂 V piatok prišiel čas na oddych, no hlavne na zábavu, tak sme neváhali a išli do centra. Najprv sme sa stretli s ostatnými AIESEC-ármi z ďalších programov na jednej house párty, a potom sme šli do klubu priamo v centre mesta plného študentov z Erasmu. V sobotu tu mali akoby privítanie leta, v centre pri známom Bielom moste  mali kopu hier a aktivít, ľudia sedeli na brehu rieky, a my sme na to všetko mali krásny výhľad z piateho poschodia v blízkej reštaurácii. V nedeľu nás naša študentka vzala na výlet do blízkeho mesta Trakei s nádherným hradom. Ochutnali sme tradičné jedlo cepelinai. V pondelok tu mali štátny sviatok, tak sme mali voľno a mohli sme oddychovať a vyprať si oblečenie. 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Darina

Práca s deťmi je skutočne výzvou. Niekedy je ťažké ich zaujať, hlavne tých starších, takže každý deň po práci sme si museli nájsť čas, zostať asi o polhodinu dlhšie a pripraviť si plán na ďalší deň. Väčšinou sme sa každý deň pri deťoch striedali, raz som bola so staršími a raz s mladšími. Musím však povedať, že preferujem skôr tých mladších, lebo sú aktívnejší, chcú hrať rôzne hry a nehanbia sa. Keď bolo teplo, hrali sme najčastejšie volejbal alebo frisbee. Pri chladnejšom počasí sme ostali vnútri a púšťali si rôzne videá, pesničky, hrali sme obľúbené „stoličky“) a rôzne iné aktivity na zlepšenie angličtiny a rozvíjanie kreativity. Starším som napríklad dala úlohu vytvoriť reklamu na určitý produkt, a potom ju museli prezentovať pred ostatnými. Celkovo bolo vždy lepšie dať im skupinovú úlohu ako individuálnu.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Darina

Vilnius som si zamilovala od prvej chvíle. Nie je to typické veľkomesto, a to sa mi na ňom páči. Je tu veľa stromov a zelene, dokonca aj v prostredie v okolí nášho internátu  vyzerá ako les, takže každé ráno cítim čerstvý vzduch. Nasledujúci týždeň máme voľno, tak sa chystáme cestovať, chceme navštíviť iné mestá  ako napr. Kaunas, ísť k moru, potom do Poľska a  Lotyšska. Je tu naozaj veľa miest, ktoré sa oplatí navštíviť, celý Vilnius je plný historických pamiatok, a ako som sa dozvedela, centrum mesta patrí do dedičstva UNESCO. Veľmi sa na to teším a dúfam, že uvidíme čo najviac.

Takže „Let´s enjoy Lithuania!“

– Darina, Litva, Global Volunteer

Môj indonézsky príbeh

Keď som sa tesne pred štátnicami rozhodla, že predsa len pôjdem na stáž, ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude Indonézia. Vždy som snívala o exotických krajinách, ale Indonézia medzi ne nepatrila. Dokonca ani toľko ospevované Bali nebolo pre mňa lákadlom. Ale keďže moje vysnívané Thajsko a ani Filipíny neponúkli nič, čo by ma zaujalo, voľba padla na Indonéziu a jej druhé najväčšie mesto Surabaya. Veľa ľudí ma odhováralo, strašilo, že ako sama mladučká Európanka tam určite nemám ísť. A práve preto som išla! Mám rada výzvy a ani chvíľu som neváhala.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Nekonečný let s 10 hodinovou zastávkou v Taipei bol vyčerpávajúci, ale akonáhle som vystúpila na letisku, bolo mi všetko jedno. Privítalo ma asi 5 ľudí s ktorými som sa až do 3 rána hrala Uno, čakala, kedy sa budú môcť najesť, keďže bol práve Ramadán a začala som spoznávať svet, ktorý je už na prvý pohľad odlišný od toho nášho. Ale v tom momente som si už bola istá, že dva mesiace v tejto krajine budú neskutočné. A boli. O kultúrnych šokoch, ktoré pravdepodobne zažijem mi začali rozprávať hneď potom, ako som sa posťažovala, že ešte aj o polnoci je vonku teplejšie ako u nás cez deň. Nasadla som do auta s volantom na opačnej strane a spŕška kultúrnych šokov mohla pokračovať. Keď hovorím o sprche, tá je v tejto krajine vymoženosťou bohatých, rovnako ako teplá voda, záchod a toaletný papier. A to som ešte ani nezačala deň.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Mala som šťastie, že môj pracovný deň sa začínal až o 3 poobede. Pevne som dúfala, že budem mať čas popozerať si mesto, precestovať množstvo okolitých dediniek a spoznať čo najviac z indonézskej kultúry. Dôležitú súčasť kultúry som spoznala hneď, keď som zistila, že MHD tam asi nenájdem. Viezla som sa niečím, čo považujú za miestnu dopravu, až raz. Odvtedy som išla radšej pešo alebo na bicykli. A bola som za čudnú, lebo oni pešo nechodia. Vôbec. Takže som sa celý čas vozila na motorke s niektorým z AIESECárov. A bolo to stokrát lepšie, ako som si predstavovala. Necestovala som sama, všetko mi poukazovali, trávili so mnou more času a stali sa z nás skvelí priatelia. V Indonézii je to o poznanie jednoduchšie ako na Slovensku. Občas som mala veľkú chuť premiestniť tých ľudí do Európy, nech zmenia zmýšľanie a prístup ľudí v našom okolí. Ťažko sa to opisuje.

Ten pocit treba zažiť. Je to jedna z vecí, na ktoré nezabudnem do konca svojho života. Láskavosť a dobrota ľudí, ochota pomôcť a darovať všetko. A keď hovorím všetko tak naozaj všetko. Hlavne čo sa týka času, ktorého AIESECári majú primálo. Takmer každý týždeň si však našli čas a vzali nie len mňa, ale aj ostatných stážistov na výlety. A tak som mohla spoznávať kultúru celej krajiny, ktorá je odlišná na každom kroku. A tak som navštívila aj toľko ospevované Bali, orangutanov na Borneu, vodopády, sopky, pláže….a keby som mala viac času, vedela by som, ako ho využiť. Indonézia je krajina, ktorú človek neprecestuje ani za rok. Takže mojich 8 víkendov, kedy som nebola v práci určite nestačilo.

Čo sa týka mojej práce, robila som v jednej súkromnej jazykovej škole, kde som prezentovala o našej kultúre a krajine. Učila som malé skupinky detí od 5 do 15 rokov, od úplných začiatočníkov až po deti, ktoré sa so mnou dokázali úplne prirodzene rozprávať. To je mimochodom v Indonézii veľmi nezvyčajné. Deti boli skvelé a vďačné. Niektoré veľmi hanblivé, iné prišli za mnou domov, lebo sa chceli rozprávať po anglicky. S niektorými si ešte doteraz píšem. A keď som odchádzala, nebolo mi veru všetko jedno. Lúčilo sa ťažko, so slzami v očiach a doposiaľ nepoznaným pocitom na duši.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Za tých pár týždňov som si zvykla na veľa vecí, ktoré sa mi predtým zdali čudné. Jedla som kurča rukami , nepoužila som nožík 2 mesiace, mala som ryžu minimálne trikrát za deň, naučila som sa jesť morské príšery od výmyslu sveta, zachutilo mi čili, ktoré som dovtedy nemohla ani cítiť, zaľúbila som sa do indonézskeho čaju a kávy, ktoré mi robia spoločnosť až doteraz. Zároveň som však rozvinula aj moju osobnosť. V prvom rade som sa naučila ako byť trpezlivá, keďže v Indonézií je normálne meškať minimálne hodinu (čo sa teraz začína stávať aj mne, hoci som vždy chodila načas). Naučila som sa byť vďačná za každú jednu maličkosť, za všetko, čo som dostala a začala som si vážiť to množstvo vecí, ktoré mám doma. A v neposlednom rade som konečne začala byť sama sebou. Mohla som robiť všetko, na čo som doma nenašla odvahu. Rozprávať sa s ľuďmi o všetkom bez toho, že by ma začali kritizovať za nedostatky. Začala som veriť sama sebe. A to všetko vďaka ľuďom naokolo, ktorí mi ukázali, že šťastie netreba hľadať v plnej peňaženke, ale v plnosti srdca. Pretože hoci som bývala v bohatej rodine a mala všetky vymoženosti západného sveta, lepšie mi bolo s ľuďmi, ktorí ma zobrali najesť sa do stánku pri ceste a rozprávali sa so mnou na streche obchoďáku s výhľadom na najchudobnejšie štvrte, ktoré sa striedali so supermodernými hotelmi.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Bola by som schopná písať oveľa viac a veľa vecí sa slovami opísať ani nedá. Jeden z AIESECárov sa ma však poslednú noc za streche jedného z apartmánov s výhľadom na nočnú krajinu opýtal, či má toto leto šancu zaradiť sa medzi jedno z mojich naj. Bez váhania som mu odpovedala, že sa zaradilo na vrchol môjho rebríčka v momente, keď ma privítali na letisku. A hoci bolo veľa dní, kedy mi bolo ťažko, neľutujem nič, ani jediný moment, lebo vďaka tomu som si uvedomila, o čom je vlastne celý náš život – byť otvorený každej príležitosti robiť ľudí navôkol šťastnými.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

“I felt like a princess here with everything that I needed. And anytime when something bad happened there were kind-hearted people who showed me what the word LOVE means.”

– Denisa, Indonézia, Global Volunteer

Srí Lanka – okno do sveta aj do duše

Z obrovskej ponuky krajín, ktoré AIESEC ponúka na výber, bola pre mňa Srí Lanka pre toto leto asi najlepšou voľbou. Ak máte radi teplo, krásnu prírodu, cestovanie, jedlo, duchovno a ázijské kultúry je to tá správna voľba.

Prvé, čo musím spomenúť sú ľudia. Spoznanie srílanskej kultúry a ľudí, ktorí sú jej súčasťou bolo pre mňa asi tým najvýraznejším zážitkom. Oblečenie Srílančanov nieje jediné, čo na prvý pohľad žiari. Úsmevy rozdávajú na každom kroku. Ak si s niečím neviete rady, všetci vám ochotne poradia. Či poradia dobre, to už je druhá vec, no vždy s najlepším úmyslom. Pri cestovaní po Srí Lanke som sa stretla s množstvom krásnych a dobrých ľudí. Ich dobrosrdečnosť vychádza z viery a z filozofie, ktorou sú značne ovplyvnení. 70% obyvateľov Srí Lanky sú budhisti. Matéria pre nich nieje ani zďaleka to najdôležitejšie, svoje bohatstvo nosia v sebe. Čo môže vyznievať ako fráza, človek skutočne pochopí, keď navštívi SL. Chudoba bola síce všade zjavná, no napriek tomu ľudia vyzerali spokojnejší so životom ako u nás.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Srí Lanka, Andrea

Ďalšiu vec, ktorú som si na SL zamilovala je príroda. Videla som krásne pláže, oceán, hory,  čajové plantáže a rozsiahle národné parky na jedinom ostrove. Srí Lanka má úžasne rozmanitú faunu a flóru. Byť na Srí Lanke bolo pre mňa ako ocitnúť sa v raji na Zemi. Rozhodne najúžasnejšie momenty som zažívala pri cestovaní po tomto ostrove. Okrem prírody som navštívila historické mestá plné chrámov, pagod a ďalších kultúrnych skvostov, ktoré stáli zato vidieť.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Srí Lanka, Andrea

Duchovný rozmer je na SL neopísateľný, aj najzarytejším ateistom to aspoň trochu šklbne. Okrem duchovnej stránky je SL číslom jedna v tradičnej medicíne. Ajurvéda zachytáva človeka celostne, možno práve preto má táto liečebná metóda taký ohlas nielen v Ázii. Aj ja som si popri cestovaní a pracovaní stihla dopriať pravú ajurvédsku masáž. To ako som sa cítila sa nejdem ani pokúšať opísať slovami.

Ale spät k cestovaniu. Pri premiestňovaní sa po ostrove odporúčam vlaky. Cesta nimi je síce zdĺhavá, no prekrásna, stále sa je na čo pozerať. V rámci dopravy po mestách sú najvyužívanejšie tuk-tuky, vozidlá podobné rikšiam. Keď si chcete spestriť cestovanie po ostrove, mimo bežných dopravných prostriedkov môžete skúsiť stopovať, tak ako my. Hoci domáci najprv princíp stopovania nechápali a smerovali nás na najbližšiu zastávku do nášho cieľa, hneď ako sme vysvetlili, že sa chceme zviesť s nimi ochotne nás zobrali.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Srí Lanka, Andrea

Ďalším dobrým adrenalínovým športom je surfovanie. Najkrajšie surferské mestečká sa nachádzajú na východnom pobreží, kde sme na konci stáže strávili niekoľko dní. Tieto dni sa dajú opísať jednoducho a stručne – radosť zo života.

Okrem cestovania po ostrove sme stihli vychutnávať aj miestne špeciality. Tradičné jedlo, zeleninové kari s ryžou som mohla jesť každý deň. Takisto šťavnaté mangá, papáje, rambutany, kokosy a iné osviežujúce exotické šmaky. Pozor však na mieru pikantnosti, jedlo na SL je také štiplavé, že som občas myslela, že budem halucinovať.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Srí Lanka, Andrea

K týmto všetkým radostiam a krásam, ktoré SL ponúka, som mala možnosť zobrať si zo stáže o niečo viac. To vďaka projektu, na ktorom som sa podielala. Išlo o prácu podporujúcu rozvoj miestneho turizmu v hlavnom meste, v Colombe. Mojou úlohou bolo navštevovať miestne reštaurácie, pofotiť ich, urobiť rozhovory s manažérmi, či vedúcimi o podrobnostiach ponuky, ohodnotiť atmosféru a napísať odporúčania. Tieto údaje išli na webovú stránku pre turistov. Táto práca ma obohatila o komunikačné zručnosti, zlepšila som si schopnosť orientácie v cudzom meste, komunikáciu v anglickom jazyku a taktiež pribudol skill v úprave fotografií a písaní recenzií. Kedže reštaurácie, ktoré sme navštevovali boli rôznorodé, museli sme náš spôsob vystupovania prispôsobiť podmienkam. Návštevy luxusných podnikov neboli výnimkou. Bol to zaujímavý kontrast v porovnaní s klasickým jednoduchým životným štýlom na SL.

Vďaka AIESEC a možnosti kultúrnej stáže na Srí Lanke budem mať načo spomínať do konca života. Nielen to, teraz už viem, že vybrať sa do sveta nieje problém. Takže balím kufre, kam pôjdeme? 🙂

– Andrea, Srí Lanka, Global Volunteer

Ako (si) zmeniť život v Rumunsku

Ahojte! Alebo ako by Rumuni povedali, Salut! Minulé leto, ako už asi tušíte, som strávila na stáži v Rumunsku. Stráviť moje posledné voľné leto (bola som štvrtáčka) v zahraničí som sa rozhodla už niekedy v marci. Ako to už tak chodí, k akcii som sa dokopala až začiatkom mája. Pôvodne som ako eco-freak chcela ísť na stáž niekde do Nórska vysádzať stromčeky. Potom ako ma oslovili s ponukou na stáž v meste Sibiu, som zmenila názor.

Rozhodla som sa zapojiť sa do celoštátneho projektu GROW, ktorý svojím obsahom pomáhal stredoškolákom dokončiť školu a ďalej sa hlásiť na univerzitu. Pracovala som vlastne ako tréner tzv. soft skills, teda v našom jazyku mäkkých zručností a nie ako učiteľ. S deckami sme preberali témy ako proaktivita, líderstvo, hodnoty. Všetko som to podávala zaujímavou a hravou formou, čiže sa nenudili.

Najprv som sa veľmi bála, pretože pracovať so 17-18 ročnými stredoškolákmi znelo ako mission impossible. Pred projektom sme dostali týždňové intenzívne školenie od AIESEC spolu s organizáciou, ktorá GROW zastrešovala. Na tomto školení som sa stretla asi so 100 mladými ľuďmi z približne 60 krajín. Projekt prebiehal vo všetkých veľkých Rumunských mestách, takže to bol veľmi internacionálny zážitok.

V Sibiu som pracovala s 3 ďalšími stážistami a tiež asi so 4 AIESECármi. Asi najintenzívnejší zážitok, okrem Rumunska, bolo, že som spoznala krajinu Pakistan. So stážistkou Basmah, ktorá odtiaľ pochádzala, som trávila najviac času. Prekecali sme hodiny o jej krajine a práve toto mi pomohlo prekonať predsudky a domnienku, že sú tam všetci teroristi a pod.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Martina

Stáž v zahraničí mi dala naozaj veľa. Nemám trému keď vystupujem pred väčším počtom ľudí, viem ako sa dostať z bodu A do bodu B v zahraničí aj keď nerozprávam tým jazykom a nikto v okolí nevie po anglicky. V Rumunsku som zažila neskutočne veľa situácií, ktoré ma posunuli ďalej po osobnostnej stránke. Priateľstvá, ktoré som si vytvorila budú určite na celý život. Je to naozaj skvelý pocit, keď vám príde správa na facebooku od chalana, že si vďaka vám vybral kam chce ísť na výšku. S veľa z nich si dodnes aspoň píšem a toto leto sa chcem  do Rumunska znovu vrátiť a stretnúť sa s nimi.

Okrem práce na projekte som si užila aj kopec zábavy a cestovania. Takmer každý víkend sme išli buď do iného mesta alebo pozrieť zaujímavosti v okolí. Sibiu je mestom kultúry, takže takmer každý večer boli v meste koncerty, festivaly, výstavy a pod. Veľa som toho nenaspala ale nikdy som nebola unavená pretože mi život nedal spať. Bol to najlepší zážitok môjho života a hneď ako budem môcť pôjdem na stáž znova. Nebaví ma totiž “dovolenkovanie“, pretože počas dvoch týždňov niekde pri mori sa nedá spoznať krajina, kultúra ani ľudia. Ale počas stáže to máte všetko v jednom. Ako významné plus ešte aj zmeníte život ľuďom, s ktorými sa stretnete.

– Martina, Rumunsko, Global Volunteer